Change...~SK~

Trouble

Zobudila som sa okolo 7 večer. Uznala som za vhodné urobiť si úlohy a upratať. Robila som to vždy keď som bola smutná.

Bolelo ma celé telo a tak som išla do sprchy.

Voda mi stekala po ubolených svaloch a ja som cítila ako sa každý z nich uvoľňuje.

Do izby som šla zababušená v najhuňatejšom uteráku aký som mala. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla do postele. Perina perfektne kopírovala moje telo a ja som zaspala ako malé bábo.

~~~~~

Ráno som sa zobudila v predstihu budíka. Urobila som rannú hygienu a šla som sa obliecť. V zrkadle som hľadela na moju chudú ale nie vychudnutú postavu. Nebola som typ toho dievčaťa, ktorej musí trčať panva, rebrá alebo klúčne kosti. Bola som jednoducho vyšportovaná. Medzitým som zrak uprela na tvár a na jazvu pod okom. ,,Staré časy. " povedala som si v duchu.

Mala som ju ešte odvtedy keď mam minulý spolužiaci zbili za školou a museli mi zošit lakeť a pod okom.

V kuchyni som si spravila desiatu a raňajky. Pri raňajkách som čítala noviny a keď som letmo pozrela na nástenné hodiny strhla som sa. Už som mala byť na ceste. Zhrabla som kľúče, tašku a vybehla z domu. Do školy som bežala. Na šťastie som prišla v čas.

Hádajte kto na tam čakal... Áno bol to Kise. Ako obyčajne si svoju ruku prehodil cez moje rameno, ale nečakal moju reakciu. Jeho ruku som mu zvesila z ramena a začala utekať.

~~~~

Po vstupení do triedy som hladala Hanacchi ale jediný kto sa ma mňa pozeral boli triedne princezné a pár chalanov. Keď som okolo nich prechádzala započula som ako sa o mne rozprávajú no ja som ich ignorovala.

Posadila som sa do druhej lavice v strede triedy. Keď v tom sa rozleteli dvere a v nich stál uzadýchaný Kise. Hádam všetky dievčatá sa roztopili nad jeho roztomilosťou. Len ja som sa oprela o stoličku preložila nohy a skrížila ruky na prsiach. Pozerala som na Kiseho vražedným pohľadom. V jeho očiach som uvidela ľútosť. ,, Možno mu niečo došlo. " povedala som si v duchu ale moja tvár zostala rovnaká.

~~~~

Po škole som mala tréning. Zbožňujem keď cítim vyčerpanosť a bolesť v rukách alebo nohách.

V šatni som zo seba zhodila všetko mokré oblečenie a šla sa osprchovať. Pot po mne stekal a ja som sa cítila odľahčená. Keď som vyšla z kúpeľne nikto už nebol v šatni. Neznášam ten pocit keď ma všetci opustia.

Rýchlo som sa obliekla a spratala posledné veci. Po dobalení som sa pozrela von oknom. Bola už tma. ,, Hviezdy, jediný priatelia, ktorý vás nesklamú. " povzdychla som si

Dverami od šatne som trhla a hneď som ich aj zatvorila.

,,Počkaj. " strčil ruku medzi dvere a zárubňu.

,, Čo som spravil?" spýtal sa so slzami na krajíčku ako keby mu na mne nezáleží.

,,Nič. " prešla som okolo neho a snažila sa skryť slzy, ktoré mi tiekli potokom po lícach.

Začal som utekať aj keď som vedela že ma dobehne.

Utekala som zo všetkých síl a utierala si slzy.

Počas toho krátkeho času som si uvedomila že Kiseho milujem a nedokážem zniesť prítomnosť iných báb. Teda skôr báb ku ktorým ma Kise veľmi blízko ako napr. objíma ich, chytá ich nižšie než by mal alebo im dáva pusu na líce.

A na posledy keď som videla tú umelú bábiku ako sa s ním olizuje..... prestala som mu veriť a vážne ma sklamal.,, Prečo teraz keď tu nikoho nemám? Nemohol si vybrať iný čas? " pýtala som sa seba samej.

O necelú sekundu som na svojom ramene pocítila silný stisk. Uvolnila som napäté svaly a padla som na kolená. Rozplakala som sa ako malé dieťa.
Upokojúce teplo. Bože, prečo musí byť taký dokonalý. Hneď som si uvedomila že ma sklamal a umelinou. Vstala som, pozrela nu do očí, po líci mi začali stekať slzy ale ja som sa nenechala ľutovať proste som sa otočila a kráčala. Stál tam a pozeral na mňa, cítila som to. Asi po 5 krokoch som sa otočila a pobedala som: ,, Sklamal si."

~~~~~

Cítila som sa zlomená. Nemala som pri sebe človek, ktorého som nadovšetko ľúbila. Ani jedného.

V noci som sa zobudila celá spotená. ,, Len nočná mora." upokojovala som sa.

Už som nedokázala zaspať a tak som si išla spraviť čaj a na posteli som si pozerala fotky s Hani.

Usmievala som sa, áno vážne som sa asi po 2 týždňoch usmiala. A až teraz som si uvedomila prečo som stále plakala kvôli Hanacchi. Bolo to kvôli je otcovi keď umrie bude úplne zlomená ona a ja som sa cez to nedokázala prekusnúť. A ešte jeden dôvod by sa našiel.... ON.

Boli asi 3 hodiny ráno a ja som len tak sedela na posteli a sledovala cez okno nočnú oblohu. Bola taká upokojúca. Na tele na zamrazilo keď som si spomenula koľko hlúposti som vyparatila s Kisem alebo Hani? Keď tu zrazu prišiel nával otázok v mojej hlave.
Čo bude po tom keď Hanin otec...? Na koniec otázky som nemohla ani myslieť.
A od kedy ju volam Hani?
Vie Kise o tom že ho milujem? A miluje on mňa??

Už som nevládala.

Musela som niečo robiť vybiť energiu. Zasvietila som sveto v izbe a zo skrine som si vybrala oblečenie. V chodbe som si obula bežecké topánky a vybehla von. Bola teplá jarná noc. Začala som bežať, bežala som tak dlho až ma nezačali páliť stehná a lýtka.

Vrátila som sa okolo 5. A to som už ani nemusela pozrieť na postel lebo o trištvrte hodiny som mala aj tak vstávať. Jediné na čo som teraz myslela ze som behala dlhú dobu bez prestávky. Hodinu a pol.

~~~~~

Škola. Stála som pred budovou a myslela...

Zas sa s ním budem musieť stretnúť.

---------

Aaa ďalšia časť. Páči, nepáči? Snažila som sa ale keď nemám fantáziu tak ju proste nemám xD. Ďakujem za prečítanie. A áno tie chyby. x3