Change...~SK~

Death

,,Kira vieš vôbec chytiť loptu?"
,, Kise robíš si zo mňa srandu?"

Kise mi hodil loptu. Samozrejme tak aby som ju nechytila.
,, Nedalo sa to hodiť ešte silnejšie. Vidíš tie chápadlá namiesto rúk? Naozaj si myslíš že s nimi chytím loptu, ktorá letí rýchlosťou x za hodinu?" prebodávala som Kiseho pohľadom
,, Ale hej dalo," zasmial sa, ,, ale teraz skús streliť na tam to čudo menované kôš. "
,, Veď hej len máme tu problém. Ako?" stála som s loptou v ruke
,, Veď normálne, postavíš s na túto čiaru... vidíš ju? A strelíš."
,,Ja nie som slepá vidím ju. No dobre ja to skúsim ale nesmej sa! " postavila som sa na túto čiaru.
,, Ja? To nieee."
,, Nooo dobre. Tak ja to vyskúšam, " namierila som na kôš a v tom mi zazvonil mobil

Hanataba...
,, Ohhh, Haniii ahoooj. Ako sa máš? " rozprávala som do telefónu úplne happy
,, Ehm- ahoj Kira," povedala Hanataba skleslo
,, Ježiši čo sa stalo?"
,, Kira poď ku mne ja ťa potrebujem," začal plakať do telefónu
,, Čo sa stalo Hana?" zrýchlil sa mi tep
,, Len príď," vzlykala
,, Prídem s Kisem," oznámila som po tichu a zložila

,, Kto to bol?" spýtal sa Kisecchi s úsmevom na perách
,, Rýchlo volala mi Hana. Musím ísť k nej a ty ideš so mnou,"

~~~~~

,, Crrrn," zazvonila som na zvonček
Nikto sa neozval tak som zavonila znovu.
V tom sa pomaly otvorili dvere a v nich stála Hanina mama.
,, Ohh, Ahoj-te. Idete za Hanatabou?" spýtala sa potichu
,, Áno, " moja nálada klesla.

,, Kira? Ja asi radšej pôjdem," nenápadne mi oznamil Kise.
Keď som vchadzala dnu počula som za sebou tiché ,Dovidenia'

,, Choď, je v izbe celý deň odtiaľ nevyšla. Vieš.... ľúbila svijho otca a teraz keď.... no vieš tak je z toho úplne zrútená" oznámila mi jej mama
Veľmi som sa po schodoch neponáhlala. Ale keď som uz stála pred dverami jej izby zaklopala som.
Nikto sa neozval tak som vošla dnu. Všetko bolo tmavé. Bolo zhasnúté a záclony boli zastreté.
Z oblasti kde sa nachádzala posteľ som počula tiche smoklenie. Nenápadne som si sadla na kraj postele a položila jej ruku na chrbát.
Svoj pohľad presunula zo steny na mňa.
Jej mejkap bol roztečený. Nikdy som si nevšimla ze nosí mejkap. Vždy mala predsa prirodzene dlhé mihalnice a je oči boli totálne hlboké že keď sa do nich človek pozrel utopil sa.

Nespravila som nič iné ako to že som ju objala a zotrela jej roztečenú špirálu.
,, Kira, otec..." nenechala som ju dopovedať
,, Ššš, ja viem. Je mi to ľúto. Ale som tu pre teba," tíšila som jej bolesť aj keď ti bol zbytočnè.
Na takéto veci si človek musí zvyknúť.
Moje tričko utrpelo útok sĺz ale aj cez tie som počula tiché ,Ďakujem'
,, Vieš Hana nemusíš teraz chodiť do školy aspoň kým to trochu neprebolí," odtiahla som sa od nej, ,, ale už budem musieť ísť,"

Celou cestou domov som rozmýšľala nad Hanou. Čo sa teraz zmení? Dúfam že to prejde čoskoro a stará dobrá Hanataba sa vráti. Ja jej k tomu pomôžem.

---------

Aaaahaha. Ahojte zase. Tento môj pozdrav už niečo otrepané. ĎAKUJEM ľudkovia že ste si to prečítali. A dúfam že sa nehneváte tak veľmi za nepravidelné pridávanie a ak hej tak odpuste.
Budem rada keď o tomto poviete svojim kamkám alebo jednoducho nejakej ženskej. Aby tu bolo feľa videní. XD A budem rada za votiiky a komentiiky. Či už tam napíšete kritiku (nwm aké tam majú ísť i/y tak ma neukamenujte.) Alebo niečo miličke. Ooo a tem obrázok mi prosím nevytykajte ja neviem od kial je. A nezabúdajte na moju a LinPham4 novú ff ktorá sa nachádza na mojom profile. Je tam síce len 1 časť ale budem rada ak sa na to kuknete. No ja už končím lebo toto je dlhšie ako celá táto časť. Ešte raz ďakujem a prajem pekný večer.