Change...~SK~

Záchranca

Takže škola plná zbohatlíkov a pipiek, ktoré sa všetkým strkajá do riti. No a potom tu ešte budem ja. Inak povedané úžasná škola a KIRA.
Fakt super. Mami máš moju poklonu a uznanie a ešte neviem čo všetko. Toto sa nedá len tak prehliadnuť. 
Prázdnin budú určite zábava jak počítanie áut z okna. Teda aspoň podľa mojej matky. Tak aspoň nemusí trčať doma kde na nu číha dobré jedlo, ktoré nemôže jesť. Nie, ona ma musí opustiť a chodiť si hen niekam do pekla do roboty a to sme sem ešte ani poriadne neprišli.
Takže dnešný program asi začína.....nooo.....asi....mnooo možno by som nemala ale....začne sa jedením.
Do misky som si nasypala za sakel cereálií a zaliala ho mliekom. Veď prečo ne...
Pekne tak a teraz sa musím rozhodnúť či to bol obed alebo raňajky. Okej, idem ešte obedovať. Zase za hrniec jedla skončilo pod mojími ochrannými krídlami.
Totálne plná som sa rozhodla odgúľať sa za mojou láskou. A zase zábavné pozorovanie.
Ten chalan ma irituje. Iba tak hádam že sem chodí asi stále. Nenápadne som sa postavila z lavičky a prešla som okolo neho. Keď som už bola v dostatočnej diaľke. Utekala som celá nadšená domov.
,,Bol to on! Bol to on! Bol to on! ...." stále som kričala
Čudujem sa že ľudia za mnou nechodia do domu a nepýtajú sa ma či sa mi niečo nestalo ako napríklad infarkt.
Ale vedela som to bol to on. Bol to ten slávny Akashi Sejuro. Od toho zápasu si ho presne pamätám. Ale je divný a dokonalý. ...Ježiši na čo myslím veď mám Kiseho.

Zvyšok dňa som mala úžasnú náladičku typu skákania, pískania si a usmievania sa do blba. keď mama prišla domov vyšprintovala som k telke a hodila sa po gauči.

,,Kira, som doma!" zakričala mama

,,Som v obývačke," kývla som na ňu rukou

,,Aký si mala deň?" mama si sadla vedľa mňa

,,Fajn," odpovedala som ale, na tvári som nedala poznať že vo vnútri horím, ,,bola som v park. Ooo a teraz idem popozerať po meste tak sa zatiaľ maj." Môj odchod vyzeral ako keď utekáte na autobus, ktorý odchádza bez vás. Cesta bola dlhá a tmavá...a strašidelná. Keď som prišla konecne do mesta bolo také osvetlené. A bolo tu teda fasa veľa domov. Tak trochu som sa prechádzala po uliciach a pozerala sa po výkladoch. Samozrejme všade bolo jedlo a ja som ho nemohla papkať. Rozhodla som sa odolať pokušeniu a odísť domov. Išla som tmavou uličkou a na konci som zbadala dvoch opilcov. Otočila som sa a chcela som odísť druhou stranou ale za mnou sa ozvalo : ,, Maličká neboj sa kľudne môžeš prejsť." Nechcela som sa otočiť. A ani som to neurobila, len som proste zrýchlila krok. Cez hlavu som si prehodila kapucňu a začala si potichu pohmkávať pesničku aby som prišla na niečo iné. Zraz ma niečo hodilo do zadu a narazila som o stenu hlavou. ,,Maličká nepočula si ? Môžeš prejsť okolo nás my ti nič nespravíme. No ale teraz smola už áno." začula som známy hlas pri uchu

Hrozne moc som chcela kričať ale nemohla som, držal mi ústa. Jeho nechutnými perami sa začal presúvať oa môjho ucha až ku krku a pomaly k okraju trička. Chcela som ho kopnúť ale silno ma pritláčal k stene. Z očí mi začali tiecť slzy. Nie,nie,nie o pannenstvo som nechcela prísť s úchylakom z ulice ale s Kisem.

Keď som už bola na všetko prichystaná z konca ulice niekto nieč zakričal: ,,Hej prestante! Nevidíte že sa bráni?!" No divný chlap neprestaval. Ten neznámy ma zrazu potiahul za ruku a silno ju stlačil a odtiahol ma za seba.

------

ahojte....

cíta to tu este niekto vobec?? lebo ak hej tak po dlhoooooom caaase je tu dalsia cast. odpuste ale som leniva....nie to teplo ma ubyja (neviem s akymi je to i/y) ak ma mate aspon trosku radi tak sem plosim dajte votiikk a komentiiik nech ma to nakopne k pisaniu lebo kamka moja na to nestaci. tak vam dakujem za precitanie a pripadneee komentiiky a votiiky. zatial dobru kedze je 23.03.