Change...~SK~

The Day We Met

Už len týždeň a všetko to vypukne. Nová škola, ľuďia, prostredie. ‚‚Ani neviem či sa mám tešiť alebo sa báť že ma zasa odstrčia,'' sadla som si k stolu pozerajúc von oknom a premýšlajúc nad životom. Keď som sa pozrela na kopu učebníc radšej som odvrátila zrak. No v zápeti som si spomenula čo vždy hovoria moji rodičia: ,, Musíš sa veľa učiť lebo inak v živote nič nedosiahneš." Letmo som nakúkala do učebníc presvečajúc samú seba že sa podstivo učím. Vždy som bola to dobré dievča, ktoré všetkých poslúchalo ale v nútri som bola správna teenagerka a to som teraz, na novej škole hodlala zmeniť. Okamžite som knihy uložila do skrinky a začala pozerať TV. Pozerala som možno do polnoci a keď mi už klipkali oči išla som spať a znova ako obvikle som nevedela zapasť a premyšlala o škole.

*O TÝŽDEŇ*

Zobudila som sa asi pol hodinu pred tým ko mi mal zazvoniť budík tak som ešte vylihovala v posteli a pomaly sa zobúdzala, keď do mojej izby vletela mama aby som vstávala lebo nestihnem do školy.

,,Mami, všetko mám v malíčku neboj sa stíhnem to." prevrátila som očami a lahla som na bok.

Budík o chvíľu začal hulákať tak som sa konečne dokopala postaviť sa z postele a urobiť rannú hygienu. Približne pol hodinu pred začiatkom školy som sa už obúvala. Kenečne som dorazila pred školu :,,Fuuu je ale veľka..." Ešte raz som sa z hlboka nadýchla a vošla dnu. Bol tak obyčajný hluk akooo... No ako v škole. Bola som celkom rada že si ma nikto nevšimol a nič sa ma nepýtal. Počas toho ako som hladala svoju triedu som narazila asi do 4 ľudí. ,,Fakt sa tento deň začína výborne, ešte raz do niekoho narazím tak ma asi porazí." v duchu som si nadavála ale na svojej tvári som to nedala poznať. Už som to konečne našla keď som sa pozrela na dvere zrazu sa otvorili a vrazili mi rovno do hlavy, posledné co si pamätám sú spodky sukní druhých dievčat....

Taaak to by bolo, prvá story na svete. Ďakujem tým ktorý si to prečítali. Nebudem tu písať že si nemáte všímať chyby lebo to už dobre viete :)