Change...~SK~

Jeho hra

V pondelok som už bola v škole ale nejako mi to nevadilo. Mala som túto školu rada.

Smerom k triede som uvidela bandu báb okolo znamej postavy. Pritisla som sa čo najbližšie k stene s úmyslom aby ma nevidel.

V tom som na sebe pocítila dlhé ruky a pri uchu mi znelo moje meno.

,,Kiracchiiii. " kričal a z očí mu tiekli slzy

,,Nebolí ťa brucho? "spýtala som sa s kamennou tvárou

,,A malo by? Je mi skvele, ale už sa neurážaj a poď do triedy. "svoju ruku si prehodil cez moje pelce

Na chrbte som pocítila zopár nenavistných, pálivych pohladov ale o to som sa nestarala.

V triede som zbadala Hanacchi so založenými rukami na prsiach a nemala veľmi priateľský pohľad.

Proste ho nemala rada a dávala to citeľne najavo.

,,Ja za nič nemôžem, on sa mi hodil okolo pliec. " snažila som sa aspoň trochu ubrániť aj keď som vedela že na ňu to neplatí. Lebo keby som nechcela jeho prítomnosť povedala by som to.

Čas v škole sa vliekol a už mi to liezlo na mozog. Po poslednom odzvonení som vybehla von no zastala som stáť pod strechou na schodoch. Ja tupá som si nikdy nebrala dáždnik do rezervy keby chcelo pršať ako teraz.

,,No možno to prejde" hlupo som si nahovárala

Pomaly som sa vybrala pozdĺž školy pod strechou keď som uvidela otvorené dvere do telocvične .

Zvuk, ktorý odtiaľ vychádzal mi bol dobre známy. Nakukla som dnu a uvidela jeho. Oprela som sa o zárubňu dverí a založila ruky na prsiach.

Sledovala som ho asi 10 minút s otvorenými ústami a nevychádzala som z údivu. Keď skončil začala som ironicky tlieskať a s úsmevom som sa pomaly približovala k nemu.

,,Koľko si tam stála?" spýtal sa ma a ja som videla ako sa začína červenať

,, Noooo, dosť na to aby som si urobila mienku o tvojej hre... Ale nie asi 10 minút.''

,,A čo tu robíš?'' poškriabal sa na zátylku

Mala som na to jedno slovo: ,,Počasie.''

,, Keď chvíľu počkaš odprevadím ťa domov.... aj s dádždnikom.'' zasmial sa a odišile do šatne

Kráčali sme dolu ulicou a okolo nás bolo počuť len člupot kvaiek dopadajucých na dáždnik.

Mizerné ticho prerušil Kisecchi.

,, No vieš..."

,,Viem čo?" nasledovala moja šokujúca otázka

,,Je mi s tebou fajn..., " uvidela som ako mu líca zapĺňa červeň

,, Aj mne s tebou. A chcela som sa ťa spýtať či nechceš so mňou cez víkend niekam skočiť. Napríklad na nejakú diskotéku. "snažila som sa aj ja udržať svoje líca prirodzenej farby.

,,Mysle som na to isté. Viem o jednom klube kde majú super DJ-a." poškriabal sa na zátylku a červen zmizla

Keď sme boli konečne pred mojím domom mala som úplne mokré topánky a na sebe som mala Kiseho bundu. Bola taká príjemná a jeho vôňa mi v bruchu vyvolávala pocit motýľov.

,,No tu sa asi rozlúčime." usmiala som sa a vrátila mu bundu.

,,Haha, zahráme sa klasické americké filmy? " chytil mi tvár do dlaní a približoval sa ku mne

,,Ne! " odtlačila som sa od neho a odomkla dvere.

V tom ma Kise chytil za rameno, otočil k sebe a....

------------------
Jeeej snažila som sa napísať ďalšiu kapitolu z mojej podarenej story (v úvodzovkách). Ale ne snáď sa vám, ktorý to čítate pačilo a Ďakujem.