Illness

339 29 1
                                    

Do nosa mi vrazila silná vôňa ako keď mama niečo dobré varí.

,,Žeby ma prišla navštíviť mama?" naťahujúca som sa zobúdzala.

Posadila som sa a nočnom stolíku som zbadala pohár s vodu, lieky, kakao a lístok kde stálo: Na zlepšenie chutí. Kise :)

Pomaly som vstala a s kakaom som sa pobrala do kuchyne, tam som videla Kiseho.

,,Ahoj slniečko." pozdravil ma s úsmevom

,,Hahaha, také vtipné že som sa zabudla smiať," poznamenala som s náznakom irónie, ,, vyzerám ako mŕtvolka."

,,Tyy? Ty si vždy krásna."zalichotil mi Kisecchi

Už som mu nemala čo povedať tak som nad ním s úsmevom mávla rukou a odišla do izby. V zápätí som sa vrátila lebo mi môj žalúdok oznámil že ho mám naplniť.

Tak teda som prišla do kuchyne (znova) a otvorila chladničku.

,,Okamžite to zavri!" napomenul ma Kise

,,Rozkaz, generál!" povedala som podráždene a hodila po ňom grimasu.

Posadila som sa za stôl a Kisecchi predo mňa postavil misku s polievkou. Rýchlosťou svetla som ju do seba vyliala, ku konci zo mňa už tiekol pot. Išla som si ľahnúť do obývačky kde som zaspala.

Keď som sa zobudila Kise sa na mňa pozeral a podozrivo sa usmieval.

,,Ježiš, Kise čo si spravil? Dúfam že si... Či áno? " pozerala som na neho s vyplašeným výrazom

,,Nieeee, čo siii. To by som si nedovolil keď si v takom to stave." odpovedal Kise so smiechom

Prisadla som si k nemu na zem a začala prehrabávať knihy. Kise sa na mňa ešte stále pozeral. Usmiala som sa.

Asi sa snažil o nenápadnosť, tak sa ku mne priblížil a ja som sa od neho oddialila. On sa znovu priblížil a prehodil si ruku cez moje rameno. Zhodila som ju a zo smiechom skonštatovala: ,,O čo sa pokúšaš? Aj tak to nezaberá.''

Kisecchi sa rýchlo postavil zmizol v kuchyni. Obzrela som sa za ním a zakričala som na neho:,,Kiiisecchiiii, kam si išiel?''

Ryouta vykukol z kuchyne a naznačil mi prstom aby som sekundu počkala. Usmiala som sa na neho a pomykala prstom na znak hnevu. Znovu som sa zapozerala do kníh, bolo to asi preto lebo som sa vždy rada učila.

Za chvíľu predo mnou pristál veľký kus koláču. ,, To čo? Kde si ho nabral? A vlastne za čo som si ho zaslúžila?'' pýtala som sa prekvapené otázky jednu za druhou.

,, Za všetko, slniečko,''zalichotil mi zase, ,, trochu ťa budem rozmaznávať.''

Svoje prsty zaboril do stuhnutých svalov môjho chrbta a začal ma masírovať. Ani nie o sekundu som ucítila jeho dychu na svojom krku. Pozrela som sa mu rovno do očí, ktoré prezrádzali že ku mne cíti niečo viac ako lásku k priateľovi.

Ani neviem ale moje prsty sa mu zaborili do jeho hustých vlasov a jeho čelo som si oprela o svoje.

,,Čo robíš ty tupá hlava?" pýtala som sa ho s úsmevom. Samozrejme že sa o bozk pokusil znova. No ja som sa mu uhla: ,,Mal by si už ísť, je veľa hodín. " pozerala som sa na hodiny, ktoré ukazovali päť hodín.

Pri odchode keď som stála vo dverách opretá o zárubňu. Kisecchi nastavil líce tak som mu oň oprela prsty a odstrčila ho a tvárila som sa že som mu dala facku z celej sily ale nie v zlosti všetko sa to dialo so smiechom a úsmevmi. Na koniec som ho aj tak schmatla a vlepila veľký priateľský bozk na líce, ktoré mi pred chvíľou nastavoval.

Hneď ako som zatvorila dvere som sa zviezla na zem, chytila som sa za hlavu a začala plakať. Nie zo smútku ale šťastia že ma má naozaj niekto rád.

Kise sa u mňa zastavil počas týždňa ešte dva krát aj Hanacchi tu pár krát bola ale s Kisecchim bola väčšia sranda. Keď tu bola Hanataba tá by ma nechala celý deň ležať a umrieť od nudy.

Keď sa Kise u mňa zastavil v piatok zasa som mala pocit že som princezná. Najskôr mi vo dverách pristála jedna pusa na líce a potom mi navaril. Nieže by som ja variť nevedela ale nebolo to také dobré.

,,Asi by som sa mala začať hanbiť, že?''

,,Prečo?'' spýtal sa Kise prekvapivo

,,Ani neviem, bude to tým že varíš lepšie ako ja.'' cítila som ako mi červeň stúpala do líc

Kise mi všetko nachystal tak aby som nič nemusela robiť. A konečne sme si sadli k učebniciam. Prvý krát som mala pocit že sme sa s Kissecchim naozaj učili.

Aj keď som jeho pohľad cítila ako sa do mňa opiera.

Udrela som ho do hlavy: ,,Padaj sa učiť ty tupá hlava."

Kisecchi sklonil hlavu a s úsmevom ňou pokrútil na nesúhlas.

------

Ďakujeeem za prečítanie.  No nemusím spomínať toe chyby ale je ich tam dosť len lenivci sa nazaprú a tak ja ich podporujem. XD

Change...~SK~Kde žijí příběhy. Začni objevovat