...a objal ma z celej sily. Pocítila som jeho vôňu a telpo, ktoré z neho vyžarovalo ma upokojovalo. Keď ma pustil stáli sme pred mojimi dverami ako obarení.
Po chvíli sa Kise otočil na odchod a keď už stál pri bráne rozbehla som sa za ním, objala som ho teraz ja.
,,Ďakujem. "
,,To nestojí za reč jeden dáždnik. "
,,Nie, nie ty to nechápeš.... Za všetko, za to že si." chytil som ho za ruku a pozvala dnu.
,,Nechceš si pozrieť nejaký film? " ,,Noooo, hej ale nie romantiku! " odpovedal mi Kisecchi
Okolo tretej som si sadli k filmu no a z jedného boli dva.
Počas prvého filmu, možno v strede som pri sebe zacítila prenikavú vôňu a upokojúce teplo. Ako sa hovorí, jedním okom som nakukla na neho a uvidela som ako je ku mne bližšie než pred chvíľou. Odrazu sa na mojom ramene ocitla Kiseho ruka a ja som sa začala smiať ako retardovaná.
,,Čo je smiešne? "spýtal sa ma a ja som cítila príležitosť, ktorú Kise využil a pritiahol si ma bližšie k telu.
,,Film. " musela som mu zaklamať
,,Si mizerná klamárka. " podpichoval ma Kise
,,Nie som." udrela som ho päsťou do ramena
,,Ahaaa, tak ty by si sa bila, hej? " prevratil ma na chrbát a ruky mi prichytil nad mojou hlavou
Kopala som, kričala lebo som vedela čo bude nasledovať.
A presne to urobil, začal ma štekliť a ja som pišťala ako najväčšia pipka sveta.
Odrazu ma zmrazilo keď sa naklonil k môjmu uchu a jeho dych ma pošteklil na krku.
,,No čo ešte sa chceš biť alebo už budeš dobrá? " spýtal sa ma s tónom hlasu ako keby ma chcel znásilniť.
,,Fuuuj Kise nechaj ma a ani na to nemysli." vytiahla som sa spod neho a posadila sa na svoje miesto.
Medzičasom film už skončil.
,,Uummm ďakujem za zábavku ale chcela som to vidiet? " otočila som sa k nemu s falošným úsmevom
Nič nepovedal len mi dal pusu na líce. Rýchlo som sa postavila, schmatla misku a šla do kuchyne pre ďalšie pukance. Cestou som si bozk od Kiseho nenápadne utrela ako keby to pomohlo, ale mala som potom pocit že sa nič nestalo.
Cez druhý film sa Kise správal rovnako divne. Tento raz to nebola ruka na mojom ramene ale zložil sa mi rovno do lona. Netušila som kam dať ruky tak som sa mu začala hrať s vlasmi. Aaachhh, boli také jemné.
Kise sa na mňa pozrel, aj keď ja som neodtrhla oči od obrazovky a usmial sa.
~~~~~~
,,Papaaa. " mával mi na rozlúčku a ja som sa len smiala
,,Vážne? Nebuď malý. "
Keď Kise opúšťali môj dom mohlo byť tak osem hodín.
~~~~~~
Na druhý deň v školeNeviem prečo ale keď sa stretnem v škole s Kisem vždy mám divný pocit. Asi to bude tým že je populárny a všetky baby sa na neho lepia. Aaagrrr, ako to len ja neznášam.
Dnes nebola skupinka dievčat výnimkou. Keď som išla okolo zažila som si tvár zakryť vlasmi ale nejako to nevydalo.
,,Dievčatá už stačí. " počula som znamy hlas a o chvíľu som za sebou počula dupot nôh.
,,Kiraaaa. " objal ma okolo pliec ako vždy no tento raz som ho aj ja chytila okolo pásu.
Pred triedou som ho odsotila od seba.
,,Heeej čo sa deje? " pozrel sa na mňa podráždene.
,,Nič len nechcem drážďiť Hanu. " povedala som trochu sklamane
Po vstupení do triedy som všade hladala Hanacchi ale nikde nebola. Trochu som sa zľakla lebo do teraz nikdy nevynechala ani deň v škole.
Hneď ako nám skončila škola som zamierila k nej domov.
Zazvonila som a čakal. Nikto však neotváral. Zazvonila som znovu a zaklopala. Znova som čakala. Začala som kopať, skôr búchať a kričať na Hanacchi. O chvíľu mi otvorila jej mama s rozospatou tvárou. ,,Oohhh, Kira ahoj. Prepáč spala som a ako si si mohla povšimnúť mám tvrdý spánok. " škriabala sa za hlavou Hanatabina mama.
,,Aha a môžete mi zavolať Hanacchi?"
,, No vieš zlatko ona nieje doma."
,, A ak sa môžem spýtať kde je a kedy sa vráti? "
,, Aachh celá Hanataba nikomu nič nepovie a len tak si odíde. Takže začala by som tím že Hanataba odišla za svojím otcom do Španielska. "
,, A kedy sa vráti? "
,,Ako vidím v škole nič nehovorili. Takže Hanataba sa vráti o 2 mesiace."
~~~~~
Sklamaná som sa vraciala domov keď som cestou stretla Kiseho so skupinkou báb. Vyzeralo to že s jednou má veľmi blízko. Dlhé čierne kučeravé vlasy, štíhla a vysoká a k tomu ešte ten jej upištaný hlas. Ahhhhgggrrr ako sa s niekym takým môže baviť.
S rukami vo vreckách a sklonenou na ktorej som mala kapucňu sim okolo nich prešla.
Keď som sa na nich nenápadne pozrela videla som ako sa Kise pozerá na mňa a v tom sa naše pohľady stretli ale on si neuvedomil na čo, respektíve na koho sa pozerá.
Pridala som do kroku keby sa chcel náhodou spamätať.
Hovorí sa že: ,, Veci si začneš vážiť až keď ich stratíš. "
Myslím že si to Kise pokašlal.
So slzami na krajíčku som odomkla dvere a v tom som na zemi uvidela odkaz. ,, Asi ho niekto hodil pod prah dverí." zodvihla som list a začala čítať
Milá Kira,
V prvom rade sa ti chcem ospravedlniť....Čítala som prvé riadky a už som vedela od koho je. Do očí sa mi vtisli slzy ale ja som pokračovala.
Prepáč že som ti nepovedala že odchádzam. Prišlo to náhle. Otec volal predvčerom mame že mu diagnostikovali rakovinu a že mu neostáva veľa dní, tak som s ním chcela zostať do poslednej chvíle....Po ostatných vetách som už plakala ako malé dieťa a nevládala som list dočítať. Spravila som si teplý čaj a ľahla si do postele. Hodnú chvíľu som sa hrala s náhrdelníkom od Hany. A posledné slzy mi stekali po lícach. Vypila som si čaj a ľahla si spať.
-----------
Ahojte. Ďakujem tým ktorý si to prečítali. Celkom som sa v tomto vyžila (ak také slovo aj existuje) veď viete klasická romantika. Inak chyby som nekontrolovala tak ak sú NAVŠÍMAŤ. XD♡♡♡
VOCÊ ESTÁ LENDO
Change...~SK~
FanficMôj život je neprestajnom sťahovaní... Spoznavani ľudí a snaženia sa zapadnúť medzi nich