Change...~SK~

Križovatka naších ciest

,, Čo? Mami toto mi nesmieš spraviť. A nie teraz keď som si našla konečne kamarátov. Chceš aby to zase skončilo takto? " ukázala som na svoju jazvu na krku od bývalých spolužiakov.
,, Nie, nechcem ale musíme odísť dostala som ponuku, ktorá sa neodmieta," mama začala s otrepanou frázou
,, Mami, pozri do konca roka zostávajú 3 mesiace. A ja tu mám jednu najlepšiu a jedinú kamarátku na svete a jedného viac ako kamaráta. Nemôžeme tu proste ostať? A kedy vlastne odchadzame? " z očí sa mi začali liať slzy
,, O tri týždne," mama povedala nahnevane, ,, a je na čase aby si sa začala baliť a rozlúčila sa s priateľmi, "
,, Alee ja tam nechcem ísť, " odvravala som
,, Ale pôjdeš! "

Naštvane som utiekla do svojej izby a už som od tiaľ nevyšla.

Na druhý deň v škole na obednej prestávke:

,, Mňam, som taká hladná, " vytihla som si jedlo z tašky a utekala som si chytiť nejaké voľné miesto.
,, Hm-," povedala Hana skleslo, ,, aj ja."
,, Nemala si chodiť do školy, " pozrela som na ňu vyčítavo
,, Chcelas som," falošne sa usmiala

Bože nemôžem jej to povedať keď je v takomto stave. Čo by to s ňou spravilo. No dobre najprv to poviem Kisemu. Ale až neskôr. Možno.... o týždeň. Ježiši nie ešte dnes!

,,Ako ti chutí? " spýtala sa ma Hana a pozrela na moju krabičku
,,Výborné! Chceš ochutnať? " strčila som jej ju pod nos
,, Ukáž, " na Haninej tvári sa objavil náznak úsmevu

~~~~~

Po škole som nešla domov s Hanou lebo ona išla za mamou do práce. A ja namiesto toho aby som sa vrátila domov, zamierila som do telocvične. A to iba z jednej veci. Oznámiť Kisemu že odchádzam.

Keď som vošla dnu. Hrali prípravný zápas.
Kaijo som spoznala hneď. Mali to napísané na dresoch. Ale tých druhých som nepoznala. Až neskôr som di všimla ze na chrbte maju napísané: RAKUZAN

Takže Rakuzan ma tiež basketbalistov. Ale 100% tí naši sú lepší. Hm. Smola Kira tvoje predtuchy sú mizerné. Rakuzan vyhráva.
Keď som videla čo robia neznámi chlapci myslela som že mi vypadnú oči. Chalan s červenými vlasmi a číslom 4 s postavil vedľa Kiseho a zhodil ho. Hej nebol to faul. Nie nebol veď sa ho ani nedotkol. Divný tento človek.
A ešte keď si pomyslím že s ním budem chodiť pravdepodobne do triedy tak mi je z toho zle.

Zápas skončil 113:21. Hm trochu málo, ale nemali šancu. Tí chlapi su fakt dobrí.

Na Kiseho som čakala pred bránou školy a nervózne si šúchala ruky. Zrazu som pocítila že som necítila zem pod nohami. ( ooo aké geniálne laura!)
A pri mojom uchu som započula smiech.
,, Ahoooj," kričal Kise
,, Ahoooj," odpovedala som mu naspäť, ,, trochu ste prehrali."
,, No trochu, ale videla si aký sú silný? A ten so 4 bolo voľakedy kapitán zázračnej generácie. A taktiež môj spoluhráč. Divný to chlapec. "
,, Prečo si mi nikdy nepovedal že si bol členom zázračnej generácie? " pozrela som na neho vyčítavo
,, Ty poznáš zázračnú generáciu? " pozeral sa priamo do mojich očí
,, každý ich pozná! " sklopila som zrak, ,, no a ešte som ti chcela niečo povedať. "
Pomaly sme sa blížili ku križovatke mojej a Kiseho cesty.
,, Počúvam," zavesil si svoju ruku na moje plece a dal mi jemný bozk do vlasov.
Keď sme už stáli križovatke oznamila som mu to.
,, Odchádzam do Kyota. A budem chodiť na Rakuzan. Všetko je to kvôli mojej mame lebo dotstala ponuku na prácu a ja tam teraz musím ísť s ňou. Odchádzam o tri týždne. "
,, Čo? Ako to je možné? To mi nesmieš spraviť. A ani Hane. A vie už o tom? Zničí ju to. Čo sa týka mňa počkám si na teba aj na konci sveta. O to sa neboj. A teraz sa choď učiť. Zajtra píšeš test z matmatiky," Kise to zobral celkom fajn na to že sa pravdepodobne už nikdy neuvidíme
,, Aj ty nezabúdaj píšeš to isté. A čo sa týka mňa ja si na teba počkám na konci vesmíru, " zakývala som mu sa stratila som sa z dohľadu.

-------
Ahahaa ,Ahojte ! Takže ďalšia časť. Dúfam že nie ste naštvaný že Kira ide do preč xD? Môžem takto pokračovať? Bidem rada ako mi to napíšete do komentárov. Ape budem vďačná za votes a prečítanie. Ďakujem!!!! ♡♡♡ x3 xD