Colin Rowell ✔

31. kapitola

"Se- sestra?" neverím vlastným ušiam.

"Vyzerá to tak," pokrčí plecami Syd. "Ava spomínala, že Colin si chce dať spraviť nejaké testy, či čo, aby si boli istí, no ona na podobné vybavovačky veľmi nie je, takže mu to asi zamietne."

"Na takéto vybavovačky? Veď ide o Colina!" zvolám a mladý párik sediaci neďaleko mi venuje pohľad.

Sydney sa pousmeje. "To, že ty by si preňho spravila všetko neznamená, že rovnako ochotní sú aj ostatní." Odpije si z kávy. "A vlastne Avu celkom chápem. Tak dlho žila bez brata a hľadala ho po celej Amerike. Keby to nakoniec nebol Colin... asi by stratila všetku nádej, ktorú ešte mala. Nie vždy platí, že risk je zisk."

Zamyslím sa nad tým. Čo by som spravila ja? Čo by som robila na jej mieste? Neviem. Ako som raz povedala Colinovi - bratskú lásku nepoznám. Neviem aké je to milovať niekoho, koho si ledva pamätám, neviem aké to je prísť o niekoho tak blízkeho ako je súrodenec. V hlave sa mi hneď vynorí obraz rodičov; ako pili v záhrade čaj, ako spolu čítali noviny a smiali sa na politických bitkách, či ako mama so zvrašteným čelom drhla z otcových viest vôňu tabaku - prsty celé zodraté, otcova nežná ruka na jej ramene, keď jej hovoril, že to nemusí robiť. Nenávidela fajčenie rovnako ako ho nenávidím ja. Okrem lásky matky a dcéry a mnohých iných vecí, nás spája taktiež nenávisť, ktorú ostatné sestry nikdy celkom nepochopili. Narodili sa do dymu a tabaku a aj keď ani jedna z nich nefajčí, nikdy sa z toho celkom nedostanú. Ja som však... vždy stála za dverami. Vždy som sedela na schodoch. Vždy som stála ma chodbe a cez tenké steny počúvala ich nezmyselné hádky kvôli nikotínu; a vždy som pociťovala väčší a väčší odpor, každou matkinou vyronenou slzou som tie podlhovasté vecičky nenávidela viac a viac.

"Myslím, že ju chápem aj ja," poviem nakoniec. Keby sa tu zrazu objavili muž a žena a tvrdili by mi, že sú to moji rodičia - a ja by som im uverila - nepotrebovala by som vedieť viac, nechcela by som to. "Ale predsa len... ani kvôli Colinovi?"

"No tak, Liz!" rozosmeje sa Sydney. "Uvoľni sa trochu. Aj jeho to čoskoro prejde, keď Avu skutočne spozná. Ozaj, to mi pripomína... zajtra k nám má prísť na večeru a som si istá, že príde aj Colin. Nechceš sa pridať?"

Nebudem klamať; dotklo sa ma to. Akoby som bola von z hry, akoby Colin zrazu nebol môj, ale patril Ave, či mojim sestrám. Vtom si však uvedomím trpkú skutočnosť; Colin môj nie je. To, že má sestru a že sa zblížil s tými mojimi by ma malo tešiť, no nie? Vystrúham úsmev a poviem: "Rada. Mám niečo doniesť?"

***

"Ahoj," pozdravím Ruth po návrate do bytu a zvalím sa na posteľ. "Aký si mala deň?"

Pokrčí ramenami a zavrie knihu, ktorú čítala. "Takýto," odvetí a rozhliadne sa okolo seba. Posteľ má neustlanú, vlastne leží len na pokrčenej perine. Je stále v pyžame, aj keď sú skoro štyri hodiny - a jej vlasy hrebeň asi od rána nevideli. Na stole jej leží prázdna krabička - nie, počkať; dve krabičky - od šalátu a plechovka energetického nápoja. A pri pohľade na ňu, na Ruth... Vidno, že si prechádza ťažkým obdobím. A to nielen na jej špinavej strane izby - skôr na zlomenom výraze, ktorý jej pretrváva v očiach. Musí odtiaľto vypadnúť, musí sa dostať aspoň na chvíľu von.

"Počuj, Ruth, čo robíš zajtra?" spýtam sa jej.

Nadvihne obočie. "Čo ja viem. Doobeda mám dve prednášky a potom som asi znova tu. Robíš si zo mňa srandu?" Uškrnie sa.

Úsmev jej opätujem. "Upokoj sa, Šípová Ruženka. Na nič nenarážam, len som sa chcela spýtať či by si nechcela zajtra prísť k nám na večeru."

"Čo to znamená 'k nám'?"

"Moje sestry, Colin, jedno ďalšie dievča, sestrin manžel a ich dcéra, priateľ a najlepší kamarát ďalšej sestry, ja a... keby si mala záujem tak samozrejme, ty."

Vidím, že uvažuje, vidím ako kalkuluje o čo mi ide, či sa ju snažím nejako dostať - akoby ma nepoznala.

"Prepáč, že som vtedy Colinovi klamala o tom, kde si!" vyhŕkne zrazu celkom nervózna.

Na okamih stuhnem. "Čože?"

Preglgne. "Raz, keď ťa Colin hľadal a spýtal sa ma kde si... povedala som mu, že musíš byť u svojich sestier, aj keď v skutočnosti si bola v kampuse a ja som to vedela. Viem, že nakoniec zistil, že tam si nikdy nebola a nakoniec si ťa našiel, no aj tak..." Vzdychne si. "Mrzí ma to a nechápem, prečo som to vtedy spravila."

Chvíľu ju sledujem. Jej ľútosť je úprimná a hoci ja som v tomto veľmi razantný človek (prečo by niekto klamal priateľom?), usmejem sa, pretože som jej už dávno, hneď ako mi o jej klamstve Colin povedal, automaticky odpustila. Okrem toho; Ruth má dosť vlastných problémov - a ja jej nechcem pridávať ďalšie so mnou. "To je v poriadku," mávnem rukou. "Zmenilo to niečo? Ak áno, tak jedine k lepšiemu. Všetko je tak, ako má byť, tak si s tým nerob starosti," upokojím ju, keďže vidím, aká je nervózna.

"Je tu ešte jedna vec..." prizná sa nesmelo a vyhýba sa očnému kontaktu so mnou.

"Áno?" vyzvem ju.

"Keď si tu bola nová, nemala som ťa veľmi v láske a, no, zobrala som ti tento krém, či čo to je." Natiahla sa, aby ho vybrala z kabelky. Na posteľ si vyložila mnoho iných vecí, kým ho našla.

"Moje telové mlieko!" zvolám a zoberiem si ho od nej. "Tak tu je."

"Neviem čo to vtedy do mňa vošlo... Prepáč mi to, naozaj," sklopí oči.

"Počúvala si ma doteraz?" zasmejem sa a fľašku položím na stôl. "Pokiaľ je späť, nezáleží na tom. Je tu ešte niečo, čo by som-" -môj pohľad upúta jedna z vecí, čo si Ruth vytiahla z kabelky, ležiaca na jej posteli. "Čo je tamto?" Ukážem na malý tmavomodrý lesklý balíček, dlhý ako môj malíček.

S ľahkosťou mi ho hodí do lona. "Ále. Nikotínové žuvačky. Pôvodne sú samozrejme určené ľuďom, ktorí chcú prestať fajčiť, no mne dosť pomáhajú, keď som hladná a... hm, nechcem jesť. Už dávno som si žiadnu nedala."

V hlave mi skrsne nápad. "Pre ľudí, čo chcú prestať fajčiť?"

"Hej, sú celkom dobré a myslím, že pľúca ničia omnoho menej, pokiaľ vôbec. Môžeš si ich zobrať, no daj pozor, aby si sa na nich nestala závislá," uchechtne sa.

Venujem jej úsmev. "Ďakujem, no toho sa nemusíš báť. Nie sú pre mňa."