Colin Rowell ✔

10. kapitola

Cítila som sa mizerne. Nie, ja sa CÍTIM mizerne. Cítila som sa tak, keď sa Colinov chrbát vzďaľoval, aj teraz, keď ako bezprizorná ležím na zemi v izbe. Ruth odfukuje v posteli.

Je to zvláštne. Akoby celý svet pokračoval, akoby to bola ďalšia pokojná noc, plná spiacich príliš chudých, mrzutých dievčat, či nasávajúcich študentov. Viem si predstaviť ako práve teraz všetci zdvíhajú poháre plné piva do vzduchu a potom z nich naraz začnú piť, v pozadí hrá pieseň od neznámeho DJa.

Rukami si zakryjem tvár. Čo mi je? Toto nie som ja. Liz Clarkeová nebýva zničená po rozhovore s chlapcom. (Pretože sa s chlapcami nerozpráva.) Ach, jaj. Zniem ako škôlkarka.

Čo také som sa Colina vlastne spýtala? Tváril sa, že je všetko v poriadku, keď som sa ho pýtala na Iana, no keď som začala s jeho rodičmi... na ten výraz asi nikdy nezabudnem.

Pokrútim hlavou. Ak chcem zaspať, mala by som si vyprázdniť myseľ, ako mi to vždy hovorila Olivia. Tak fajn. To nemôže byť také ťažké, no nie?

Keď na podlahe ležím ďalšiu hodinu, zisťujem, že som to vyprázdňovanie mysle podcenila. Cítim, že mi ešte nejakú chvíľu bude ťažkým súperom.

***

Zobudí ma čiasi noha. Pár studených prstov mi opakovane šťuchá do ruky a po chvíli sa ozve hlas: "No tak, vstávaj. Zavadziaš." Pomaly rozlepím oči a som rada, že Ruth ešte neroztiahla závesy. Ospalo sa odvalím ku svojej posteli a počujem ako Ruth cestou do spŕch hundre niečo ako "prvý týždeň a už je rozbitá". Odignorujem ju a sadnem si na posteľ. Celé telo ma bolí; spať na zemi možno nebol najlepší nápad. Prečo som sa tam vlastne zložila?

Odpoveď prichádza spolu s miernou bolesťou brucha. Colin.

Rozhodnem sa na tú našu nevydarenú konverzáciu nemyslieť (veď sa vlastne nič nestalo). Áno.  Začnem nový deň tým, že zabudnem na ten včerajší. Zoberiem si príklad z Ruth a vyberiem sa do sprchy. Tá ma vždy vedela prebrať.

***

Keď sa vraciam do izby, svieža a voňavá a vlhké vlasy mi na chrbte robia veľký mokrý fľak, premýšľam, že by som zašla za sestrami. Možno by som mohla ísť s Oliviou do nemocnice za Nickom, pokiaľ tam ešte stále je.

Z úvah ma vytrhne Colin, stojaci pred mojimi dverami. Vlastne... sediaci. Lebedí na zemi, jedna noha vystretá, špičkou topánky sa takmer dotýka náprotivnej steny. V ruke zviera mobil a sústredene na ňom niečo vyťukáva. Keď začuje moje kroky, hlava mu vystrelí do vzduchu a na tvári sa mu mihne úsmev.

"Clarkeová," zvolá, strčí si mobil do vrecka a rýchlo sa postaví. Na tvári mu znova hrá uvoľnený úškrn a ja sa prinútim nahodiť podobný.

"Rowell," odzdravím ho rovnakým tónom. Keď dôjdem celkom k nemu, opriem sa o dvere sledujúc každý jeho pohyb.

On sa, napodobňujúc ma, oprie o stenu, takže na seba hľadíme priamo a bez pohnutia.

"Tak som rozmýšľal... máš dnes niečo na pláne? Mohli by sme vyraziť do mesta... alebo ísť na futbalový tréning a kričať po nich, aké sú to nuly."

Zasmejem sa. Tvári sa tak úprimne a ja si nedokážem pomôcť; v takýchto chvíľach je úplne neodolateľný. Po včerajšom Colinovi, ktorý ma oslovoval 'Elizabeth' a odmietal hovoriť o svojich biologických rodičoch nie je ani stopy.

"Rada by som, znie to fakt lákavo, no dnes som chcela zájsť za sestrami, pokecať a tak."

V jeho očiach sa čosi mihne, no nedokážem zachytiť čo za emóciu to bolo. "Ty máš sestry?"

Usmejem sa. "Tri."

Colin vypleští oči. Potom sa neveriacky uškrnie. "Ďalšie Clarkeové, hm? To u vás musí byť riadne živo... Veď vieš, keď každá ledva prehovoríte, ani sa nedotknete alkoholu... Wau."

Buchnem ho do ramena. "Nie sme všetky rovnaké. Najviac by sa ti asi páčila Sydney." Vlastne by sa k sebe celkom hodili. Nakrčím nos. Je divné takto premýšľať o Colinovi a mojej najmladšej sestre.

"Prosím povedz, že to je tvoja dvojička, ktorá sa nebojí piva a cudzích ľudí," uškŕňa sa Colin.

Vyplatím naňho jazyk. "Má šestnásť a je pod zákonom takže sa na ňu opováž niečo skúsiť, dobre?"

"Pokoj, Clarkeová. Práve si odmietla moje pozvanie, tak ma nechaj aspoň robiť si srandu z tvojej sestry. Ozaj... nepotrebuješ odvoz? Dnes fakt nemám čo robiť."

Zdvihnem obočie, študujúc každý kúsok jeho tváre, snažiac sa nájsť nejaký dôkaz o tom, že by žartoval, no on... on to myslí vážne. "Je to na druhom konci mesta."

Odlepí sa od steny a postaví sa predo mňa. "To aby si sa šla nachystať."

Oblečiem sa zatiaľ čo Colin na dvere (z druhej strany, samozrejme) vyklopkáva prstami rytmus a do toho si píska niečo, čo sa vzdialene ponáša na I've Got the Magic in Me.

Vlasy si uviažem do chvostu a zahľadím sa na seba v neveľkom zrkadle na dverách. Obyčajné rifle a modré tričko s nápisom I'm on seafood diet, I see food and I eat it zo mňa okamžite spravia Liz, akú poznajú a milujú moje sestry. Zoberiem si ruksak, lebo si chcem z domu zobrať ešte nejaké oblečenie a pripravená vyjdem z izby.

Colin sa opiera o stenu. Najprv sa pozorne zahľadí na moje tričko, potom na ruksak a následne sucho prehodí: "Ideš im vyrabovať chladničku?"

Zamknem za sebou dvere a otočím sa k nemu. "Veľmi vtipné, ty inteligent. Môžeme vyraziť?"

Colin sa usmeje, z chrbta mi zoberie ruksak a aj napriek tomu, že je prázdny mi ho ako správny gentleman nesie celú cestu dolu. "Ja som vždy pripravený vyraziť," žmurkne na mňa, "tešíš sa domov?"

Neviem, či to je na mne tak vidieť, no srdce mi bubnuje radosťou, že uvidím Richelle, Sydney, Lou či Oliviu. V tejto chvíli by mi stačil dokonca aj Buck. Usmejem sa. "To si píš, že teším. Ako sa cítiš ty?"

Colin sa hrdo usmeje a vystrie, takže pôsobí ešte vyššie. "Na to, že sa idem stretnúť s rodinou mojej najlepšej priateľky... dofrasa, Clarkeová, cítim sa skvelo."