Prológ

63 7 2
                                    

Som Gellert Grindelwald a som zavretý už 53 rokov vo väzení, ktoré som sám postavil pre väznenie tých, ktorý bránili väčšiemu dobru.

Za tých 53 rokov som sa zmenil, stal sa so mňa starý dedko s vráskami na čele a šedivými vlasmi. Moja sláva už dávno pominula, a to keď ma Albus porazil v dueli v roku 1945. Teraz je s najviac obávaného černokňažníka, alebo ako mi aj hovorili zlodeja a vraha iba chudák v roztrhanom tričku, ktorý sedí v rohu tmavej, chladnej celi a čaká na smrť.

Po dvoch dňoch som sa konečne postavil a išiel sa pozrieť ku oknu. Aby som zistil, čo je vlastne za ročné obdobie, keďže ku oknu som často nechodil, tak som strácal pojem o čase. Aby som ho nestratil úplne na stenu som si kameňom vyrýval začiatočné písmena ročných období. Tak som aspoň vedel, čo je za ročné obdobie a koľko rokov tu už hnijem.

No zrazu som stúpil na drevenú dlažbu, ktorá zavŕzgala, bola ohnutá a tak pretŕčala a vŕzgala. Povedal som si, že to spôsobilo iba neustále zamŕzanie a roztápanie zeme. No nedalo mi to, nadvihol som drevenú dosku, a pod ňou bol denník. Na koženom obale bolo vyryté meno Gellert Grindelwald, bol to môj starý denník, ktorý som tam schoval po bitke s Albusom a jeho bratom, a po Arianinej smrti. Zobral som ho do rúk a do očí sa mi prerazili slzy, zo začiatku to boli slzy šťastia, no potom sa premenili v slzy smútku. Sadol som si na zem, zvieral ho v rukách a rozmýšľal, či ho mám otvoriť a prečítať alebo ho nechať zatvorený.

No predsa len som si chcel zaspomínať na staré časy, tak som ho otvoril a začal čítať.

The way to the Greater Good (denník Gellerta Geindelwalda)Where stories live. Discover now