Havrania sloboda (HP Fanfiction)

7•~Na fakulte nezáleží

Charlotte:

Po zvyšok dňa sme našťastie nemali žiadne hodiny a tak sme iba sedeli v komnate, alebo Slizolinskej klubovni, kde sme si skúšali precvičiť kúzlo Wingardium Leviosa.

Vďaka Merlinovi nás nikto celý deň narušil, takže sme ho mali celkom pokojný na to, čo sa stalo s Turnerovou a tou jej partiou.

Ešte som tu není ani 24 hodín a už mám úhlavného nepriateľa. Pardón, úhlavnú nepriateľku - Elvine Turnerovú.

Pokoj nám, ale nevydržal na dlho.

Nastal totiž čas večere a to znamená, že všetky hlavy a pohľady budú vysieť na nás a tak isto aj ich otázky. A pod slovom ich, nemyslím iba žiakov. Myslím tým aj učiteľov a čo je horšie, aj keď som si není do dnes istá, ktoré je horšie, pohľady Chrabromiľčanov.

Tí mi ani nevadia.

Ani mi to nevadí, len sa toho trochu bojím. A to toho, aké otázky bude mať skupina žiakov z tejto fakulty na môj, Averlien a Hannin* profil.

Skupinka žiakov do ktorej som patrila do dňa, kedy mňa, Averley a Hannah zaradili do slávnej Slizolinskej fakulty, v ktorej do začiatku 21. storočia boli samý zločinci.

Ja len dúfam, že ani Jacob Hill, chlapec z nášho ročníka so smaragdovými očami a hnedými vlasmi, ani Violeta Huntová, prváčka ako my s blond vlasmi, viacej ako mávajú Malfoyovci a zelenými očami, Lucas Howard, druhák s blonďavými vlasmi a modrými očami, Anna Nogmová, Chrabromilská druháčka s hnedými očami a to isté sa dá povedať aj o jej očiach a Gabriel Arnaud, chlapec, ktorý mal ísť na Beauxbatons, ale tam ho nezobrali s jeho hnedými očami a farbou vládou špinavý blond**, na mňa nebudú zúriť a budú sa sa so mnou priateliť aj naďalej.

A ešte viacej sa bojím ohľadom Neli, Noaha a Nikolasa.

▪︎▪︎▪︎

Keď už prišiel čas večere pomaly som sa postavila z postele spolu s mojimi kamarátkami.

Keď sme vyšli z komnaty a išli dole schodmi do klubovne a potom von cez obraz na ktorom bol had, s ktorým sa mohli rozprávať a teda vojsť dnu do klubovne iba čistokrvní. No rozdiel od normálneho hada, s ním sa môže rozprávať iba potomok Salazara Slizolina, s týmto hadom, sa môžu rozprávať iba čistokrvní. Keďže už nie všetci Slizolinčania sú čistokrvní, čiže čím ďalej, tým viac polovičných i muklorodených čarodejníkov posiela Triediaci klobúk práve do tejto fakulty, začína byť problém, že obraz hada nechce niektorých pustiť dnu, takže musia poznať nejakého čarodejníka, teda takého čo stále študuje na tejto škole a ten ich musí vpustiť dnu. Alebo ísť za vedúcim fakulty, teda mojím otcom, ktorý nenávidí nečistú krv, takže...

Ale aspoň to nie je moja mama.

Tá je schopná muklorodených a polovičných aj mučiť a zabíjať.

A to doslova.

Aj keď sú obaja, teda boli smrťožrúti, tak z toho čo som pochopila aj doteraz, ale aj neskôr, tak otec nikdy neobhajoval Voldemortov prístup k inej ako čistej krvi.

*Taktiež, ako v predošlej kapitole som sa nevedela vyjadriť, ale chápeme sa čo som myslela.

**Chcela som iba zopakovať ako tá ich partia vyzerá a asi to budem občas ešte spomínať, lebo aj ja sama si ich niekedy pletiem.

▪︎▪︎▪︎

Keď sme dorazili na večeru sadli sme si potichu na koniec Slizolinského stola.

Vôbec má vtedy nezaujímal príhovor McGonaggalovej, ani ostatných profesorov a po pravde ani som ich nepočula z tej diaľky.

Pomaly sme dojedli našu večeru, teda hus, ktorú som si rozdelila s Averley a Hannah a nejaký tekvicový koláč.

Po večeri sme sa pomaly vybrali spať do žalárov a našej komnaty, keď v tom sme zrazu započuli hlasy, ktorým sme sa celý deň snažili výhybať.

,,Charlotte počkaj."

,,Čo chceš Noah?"

,,Ja nič, len môj bratček si už pripravil príhovor."

Ja som nad jeho slovami iba zamračila obočím, lebo to znelo ako keby má chcel Nikolas pozvať na ples.

,,Nechal by si to prosím na mňa Noah?"

,,Ale samozrejme."

S touto vetou Noah odpovedal Nikolasovi, aj keď to bola rečnícka otázka. Niekedy fakt nechápem ako zrovna on je v Chrabromile.

,,Charlotte. Umm. Predstavíš nás prosím?"

,,Iste. Takže toto je Averley a Hannah. Dvojičky."

,,Čistokrvné?"

,,Nie, Noah."

Hannah:

Nejaké dievča s blond vlasmi a zelenými očami sa predstavilo ako Violeta Huntová a povedala, že je prváčka ako my, len v Chrabromile.

Chlapec s modrými očami a blonďavými vlasmi sa predstavil ako Lucas Howard, druhák z Chrabromilu, tak ako všetci okrem mňa, mojej sestry, Noaha  a Charlotte.

Druháčka Anna Nogmová má vlasy hnedé a tak isto aj oči.

Potom sa predstavil Noah, ktorý upútal pozornosť mojej sestry.

Tí dvaja by si mohli podať ruky. Obaja sú rovnako nepríjemní.

Môj pohľad však upútal chlapec, ktorý sa predstavil ako Gabriel Arnaud, s hnedými očami a farbou vlasov mal niečo medzi špinavý blond a slabá hnedá.

Mal francúzsky nádych a bolo to riadne vidieť aj v jeho prízvuku.

Charlotte:

,,Charlotte, naozaj sa nám nemusíš vyhýbať. Ako som ti už povedal v Rokfortskom exprese, nám naozaj nezáleží na krvi, či fakulte."

Bez váhania som sa za ním rozbehla a skočila mu do náruče.

Ani som nevedela ako a moje ruky boli silno obtočené okolo jeho krku a tie jeho tie moje napodobnili a trochu ma hladkal po chrbte.

Keď som sa otočila, uvidela som ako sa na mňa Averley, Violeta a Nela pobavene pozerajú a na Nikolasa to isté spravil Lucas.

Toto má donútilo sa začervenať.

▪︎▪︎▪︎

Jediná vec na ktorú som vtedy mohla myslieť bola táto veta: ,,Je toto začiatok priateľstva, alebo tam bude aj niečo viac?"

Tak...
Po sto rokoch nová kapitola, dúfam, že sa vám bude páčiť a napíšte mi do komentárov, čo si myslíte o všetkých informáciách, ktoré sme sa dnes dozvedeli.

S 930 slovami.

Viki