Charlotte Vonzová už dlhšiu dobu študuje na Rokforte, no nikto z jej muklovských priateľov nemá ani potuchy o ničom o čom im nehovorila. Jediné čo vedia je, že sa odsťahovala, lebo dostala ponuku štipendia na strednej škole, ale iba pod podmienkou...
S Jackom a Grace sme sa za posledný rok veľmi zblížili. Každý deň sme si volali a písali, posielali nejaké 'meme', alebo vtipy. Učili sa spolu. Boli sme nezlučiteľná trojka, ktorý každý v meste poznal. Asi pre to, že sme stále robili nejaký prúser.
Raz sme si zobrali cudzieho psa, keď sme boli na prechádzke s Jackovým dalmatíncom, Lucasom, ktorý ušiel a my sme si domov zobrali susedovu fenku. Aj za nami kvôli tomu prišla polícia, ale tí to pochopili, keď videli, že sme deti. A nejaká klebetná pani to vytárala polke mesta.
Stali sa z nás nerozlučiteľní priatelia a ja som za to rada.
Práve bol môj a Gracin posledný deň na základke a Jackson už je rok niekde na strednej škole.
Zhromaždili sme sa celá škola na dvore a pán učiteľ začal príhovor.
,,Takže milí žiaci, už je zase koniec roka. Väčšina z nás tu bude i na rok. Taktiež nám pribudnú noví žiaci do rôznych ročníkov, ale i odídu naši jedenásťročný žiaci na stredné školy po celom Anglicku i ďalej. Prajem Vám všetkým pekné prázdniny a hlavne si ich užite v zdraví i šťastí. A nie, že zabudnete aj to, čo už viete." Pri tejto svete sme sa všetci nasmiali.
Po tomto príhovore sme ešte dostávali nejaké ocenenia a podobne.
S Grace sme sa rozlúčili a išli každá k sebe domov.
Pomaly som kráčala cez jarnú, za chvíľu letnú prírodu v parku a obdivovala krásne stromy, pekne vyrezané lavičky, lampy, no i pozorovala rôzne spevavce a počúvala ich prekrásne ľúbostné melódie.
▪︎▪︎▪︎
Mama s otcom sa celá prázdniny tvárili divne, no snažili sa to sa tváriť tak, že nič sa nedeje, vždy zahovárali.
Teraz bola asi polovica prázdnin a ja som sa rozprávala so svojimi súrodencami. Aj keď je Ava trochu nepríjemná a rebelka, tak som cítila, že ja raz asi budem to isté. Rozprávame sa o tom ako zvládli, keď odchádzali zo školy do tej na druhej strane Londýna, či kde to je. ,,A vlastne... prečo sa nikdy nerozprávate o škole doma?" Oni sa na mňa pochmúrne pozreli a zachránila ich mama, keď na nás zakričala, že máme večeru na stole.
Už je posledný týždeň prázdnin a my akurát raňajkujem. ,,Mami? Oci? Môžem sa vás niečo spýtať?" ,,Samozrejme zlatko." Odpovedala mi matka a ja som ich začala zasypovať otazkami, ktoré zrejme čakali. ,,Na akú školu pôjdem? Veď už za týždeň sa začína školský rok." ,,Zlatko, neboj sa počkaj nejaké dva, tri dni a uvidíš."
Už to boli štyri dni čo som čakala a stále mi nič oni, ani Max s Avou nepovedali. Išla som sa raňajkovať a videla som, že som zrejme trochu dlhšie bola v posteli, keďže všetci už boli usadení za stolom a mama im nakladala obed. No čo už, ešte sú prázdniny tak čo. Sadla som si za stôl a mama mi podala tanier s jedlom.
Zrazu sme započuli nejaké klopkanie na okno a všetci sme následne otočili hlavami na kuchynské okno, ktoré sa tíčilo za mamou. Ava s Maxom už boli šťastní ako dve blchy a to isté aj mama s otcom. Ja som sa -neviem prečo- postavila a otvorila okno. Dnu vletela hnedá sova s listom v zobáčiku. Dopis pustila a vyletela von z okna, ktoré Max následne zavrel. Pozerala som sa na list bielej až trochu žltkastej farby, na ktorom je červená pečiatka, ktorá ako keby bola rozdelená na štyri časti a v strede sa niesol veľký nápis 'ROKFORT'. Ja si premeriavam rodičov a súrodencov pohľadom aka 'Čo sa to tu deje?!' a rodičia mi pokynú, aby som si sadla a ja som tak aj spravila.
Pomaly, ale isto mi začali vysvetľovať.
,,Zlatko. Vieš ako si sa stále dookola vypytovala kam pôjdeš na strednú školu?" Ja som mmtke len mlčky prikývla. ,,No, pravda je, že my sme ťa už prihlásili na strednú školu. Prihlásili sme váš všetkých troch, keď ste sa narodili. Prihlásili sme vás na najprestížnejšiu školu na svete. Je na opačnom konci Londýna, no je to internátna škola, takže to nevadí. Aj ja s vašim otcom sme tam chodili. Vieme ako to tam chodí a čo tam treba mať. To samozrejme vedia aj Maximus Avannou, keďže idú už do štvrtého ročníka. Dohromady sa tam učí sedem rokov a s tým, že je to neodborná, ale všeobecná škola, tak potom musíš ísť ešte štyri roky na nejakú odbornú, ktorú si vyberieš počas šiesteho a siedmeho ročníka. Táto škola je zaujímavá tým, že to nie je taká škola na akú pôjdu tvoji muklovskí kamaráti." ,,Muklovskí? To čo je za slovo? Veď, tak sa nazývajú v- Počkať!" Teraz už prevzala etapu mama. ,,Muklovia sú non-mágovia. Sú to ľudia, čo v sebe nemajú ani štipku mágie. Rokfort je najprestížnejšia čarodejnícka škola na svete. V Európe je aj jedna čisto chlapčenská, Durmstrang, na severe Európy a čisto dievčenská, Beauxbatons vo Francúzsku, ale tie sú ďaleko a myslím, že bude lepšie, keď pôjdeš tu na Rokfort. Keďže do začiatku školského roka zostávajú tri dni. Zajtra a dnes ti ešte vysvetlíme pár veci a v nedeľu pôjdeme nakupovať do Šikmej uličky a následne na King's cross. Neboj to zvládneš."
Kým mi to matka vysvetľovala vôbec som ju nevnímala. Jediná vec na ktorú som mohla myslieť bola, že moja obľúbená séria kníh a fimov je skutočná a ja patrím medzi tu šťastnejšiu časť so schopnosťami. No vtedy som ešte nevedela čo tieto schopnosti obnášajú.
Ďakujem za nasledujúce hodnotenie:
1.#ronweasley z 102 12.#hogwarts z 366 10.#hp z 277 34.#harrypotter z 920 26.#magic z 698 7.#hermionegranger z 140 3.#stredná z 52 47.#škola 717 10.#kúzla z 121 55.#rokfort z 413
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Ďakujem veľmi. Som rada a dúfam, že sa vám príbeh páči. Ešte jedna vec. Ospravedlňujem sa, že som nenapísala presné miesto Rokfortu, ale akosi nájsť. Viki
