Nový začiatok

1.

Albus

Ráno som sa zobudil s nepríjemným pocitom, že na mňa niekto pozerá. Poobzelal som sa po izbe, ale nikoho som navidel. Nechal som to tak a išiel som do kúpeľne. Keď som sa vrátil na posteli som mal čiernu a starú knihu. Chcel som si ju poobzerať, ale v tom do mojej izby prišla Lili. „Albus, máš sa ísť najesť." povedala mi a už bola preč. Musel som sa nad tým zasmiať. Lili bola vždycky tak veselá a odvážna. Niekedy som jej to závidel. Ja som bol úplný opak. Málo kedy som sa smial a nepúšťal som sa do hlúposti ako Lili a môj starší brat James. Niekedy som rozmýšľal nad tým prečo som tak...tak iný. Z myšlienok ma vyrušil otec ktorý práve prišiel domov. Tak som sa vybral na raňajky.

A ja som sa ešte ani nepredstavil. Volám sa Albus Severus Potter. Áno, syn Toho-čo-prezil. Stale len počúvam o tom, aký je uzavretý, múdri, starostlivý a niekoho som počul ako o ňom povedal že je pekný.... Ale ja ho poznam inak. Podľa mňa je.... ja vlastne ani neviem čo mám o nám povedať... Skoro nikdy nieje doma. Vždycky je na ministerstve a o nás sa nestará. Záleží mu jen na ostatných a na nás kašle. Ale ja som si už zvykol.

Keď som prišiel dole na raňajky tak tam už všetci boli a čakali len na mňa. Otca som ani nevidel musel sa vrátiť na ministerstvo. „Albus, ráno ti prišiel list." S týmito slovamy mi mama podala list a ja som ho hneď otvoril a začal čítať:

Vážení pán Albus Severus Potter,

Je mi ctou Vám oznámiť, že ste boli prijatí na školu čar a kúziel v Rokforte. Do školy budete potrebovať:
Prútik
Cínovy kotlík
.....

A môžete si priniesť aj zvieratko. To nechám na Vás.

S pozdravom riaditeľka
McGonagallová

„Konečne, ale prišliel trochu neskôr ako som si myslela... už som sa začínala báť že nepríde vôbec" povedala mama a ja som bol...šťastný? Asi by som mal, ale mne to bolo vlastne jedno. Vedel som že ho dostanem. Celá moja rodina sú čarodejníci takže bolo jasné že budem aj ja. Teraz už iba potrebujem ísť kúpiť prútik a školské potreby do šikmej uličky... Možno presvedčim mamu, aby mi kúpila zvieratko.

„odchadzame. Kto sem hneď nepríde nikam nejde. " kričala na nás mama. Už to je pár dní čo som dostal list z Rokfortu. Teraz ideme do šikmej uličky kúpiť pomôcky do školy, pretože zajtra odchádzame. Zajtra idem na Rokfort. „už idem" odpovedal som jej a už som bol pri nej.

Práve sa nachádzam v šikmej uličke a idem k Olivandrovi si vybrať prútik. Knihy a ine pomôcky mi išla kúpiť mama a mňa poslala si ísť kúpiť prútik. Lili a James išli s ňou.

„dobrý deň" povedal som keď som vošiel do obchodu. Vo vnútri som nevidel nikoho ida nejaké krabičky. Tipujem že v nich sú prútiky. Porozhliadol som sa tam a uvidel starého pána ako si obzerá veľmi divný prútik a tvaril sa ako keby ten prútik bol nebezpečný a musí sa ho hneď zbaviť. Keď si ma všimol hneď sa mu zlepšila nálada. Uľavilo sa mi že už nie je taký vystrašený a nepozerá na mňa ako na ten prútik.Neviem prečo, ale ten prútik som mal sto chutí chytiť. Podišiel som bližšie a obzrel si ho.

„prišiel si si sem vybrať prútik?" opýtal sa ma ten pán a ja som len prikívol. Pozeral som sa ako niekde odišiel a prišiel s dvoma krabičkami. Z jednej vybral prútik a podal mi ho. Keď som s ním mávol tak sa rozbila váza na stole. Hneď som prútik položil a ten pán mi podal druhý. Opëť som s ním pohol a z polic spadlo asi desať krabíc. Takto to pokračovalo nejakú chvíľu. „to je divné... Toto sa mi stalo len raz a to pred pár dňami s jednim dievčaťom, ale prútik si nakoniec našla a bol to...." keď to povedal zamrzol som. Nevedel som čo mám robiť. „pán Potter môžem niečo skúsiť?" opýtal sa ma a ja som len prikívol. Najprv mi prišlo divné že ma pozná, ale neriešil som to. Do rúk mi podal ten divný prútik a z prútika vyleteli malé iskry. „toho som sa bál... Pán Potter toto je prútik neznámeho pôvodu. Pred pár dňami som dve také našiel na stole. Nevedel som prísť na to z čoho sa skladajú a prečo majú takú farbu. Viem len to že sú nebezpeční. Jeho dvojča si pred pár dňami našlo majiteľa. Bolo to dievča vo vašom veku. Neviem prečo si vybralo práve vás, ale davajte si pozor." Keď mi to povedal tak som tomu nachápal. Pozrel som sa na prútik ktorý bol bielej farby a na rukoväti mal nejaké staré runy. Potom som len zaplatiť a išiel za mamou pretože už na mňa čakala. Tešil som sa že už idem domov potrebujem spracovať čo sa práve stalo.
Doma som hneď išiel do izby, dal som si sprchu a ľahol si na posteľ. Rozmýšľal som nad tým všetkým, ale nakoniec som zaspal.