Nový začiatok

21.

Lex

Už je to pár týždňov čo sa Albus vrátil na Rokfort. Každý deň mu posielam listy a on mi na ne niekedy odpíše. Inokedy mi odpoveď povie keď príde domov. Lukas má už skoro tri mesiace. Je úžasný. Život bez nich dvoch si už ani neviem predstaviť. So všetkým nám pomáha riaditeľka McGonagallová a ja som jej za to vďačná. Je streda a ja sedím v kuchyni a čítam denného proroka. Síce je 11:57 ale ja som nemala čas si ho ešte prečítať. Lucas pred chvíľou zaspal a za to som vďačná a dúfam že si aspoň na hodinu oddýchnem. Nie žeby mi vadilo sa o neho starať práve naopak ja to zbožňujem ale potrebujem sa niekedy učiť alebo si proste len oddýchnuť.

Ani nie za päť minút niekto zaklopal na dvere. Zľakla som sa. Nevedela som kto by to mohol byť nikto k nám nikdy neprišiel. Dvere za zničoho nič otvorili a v nich stál môj otec! Čo ten tu robí a ako vie kde bývam. Vstúpil dnu a nebol sám. Bol s ním aj Albusov otec. Keď ma uvideli tak ku mne prišli.
„Lex, ideme domov!“-D
„nie.... nie s tebou nikam nejdem“-L
„ale ja ti nedávam na výber. Ideš so mnou a bodka!“-D
„u Merlina...... Čije je to dieťa?!“-H
To som už nevydržala a rozplakala sa.
„prošim nechajte ho na pokoji“-L
„len mi nehovor že je tvoje!?“-D
„neubližujte mu“-L
„neodpovedala si mi“-D
To už na mňa otec kričal.
„ano.... Áno je moje“-L
„takže jeho otec je Albus?“-H
Mlčala som. Nechcela som aby to vedel.
„odpovedz mi!“-H
„ano“-L
V tedy sa Lukas rozplakal a ja som k nemu prišla. Zobrala som ho na ruky a snažila sa ho utíšiť. V tom môj otec podpálil dom. Rýchlo som utekala ku letaxu a premiestnila sa na Rokfort.

V kancelárii nikto nebol tak som sa rozbehla do veľkej siene. Stale som plakala ale Lukas už plakať prestal. Na chodbách bolo veľmi málo ľudí a všetci sa na mňa pozerali. Ja som ich ignorovala a utekala ďalej. Zrazu som do niekoho narazila. Rýchlo som sa postavila a utekala ďalej. Keď som si uvedomila že do koho som narazila rozplakala som sa ešte viac. Bola to Lili. Celí čas na mňa kričala a utekala za mnou ale ja som ju ignorovala.

Vošla som do veľkej siene a všetci sa na mňa pozreli. Uvidela som Albusa a rozbehla som sa k nemu. Keď ma uvidel hneď sa postavil a oblaj.
„Lex, čo sa stalo?“-A
„oni....oni podpálili dom“-L
„kto?“-A
„moj otec a tvoj tiež“-L
„a ste v poriadku?“-A
„ano len som strašne unavená“-L
„dobre poďme za McGonagallovou a daj mi Lukasa“-A
Keď to povedal zobral mi Likasa z rúk a išiel za McGonagallovou ktorá sa na nás celí čas pozerala a asi nevedela čo robiť.

Albus

Keď som videl ako je na tom Lex zle tak som radšej Lukasa zobral na ruky ja a išiel k McGonagallovej.
„pani riaditeľka máme vážny problém“-A
„čo...čo sa stalo?“-L
„toto nie je pravé miesto kďe by sme to mali preberať“-A
„a ani na to nemáme čas za chvíľu tu prídu“-L
„mozem sa opýtať kto?“-M
Nestihli sme jej to ani povedať pretože nás vyriešil hlas ktorý som už nikdy nechcel počuť.

„Albus, tak rád ťa zase vidím“-H
„čo chceš?!“-A
„to sme vás ani nemohli ísť pozrieť?... Nemohol som ísť pozrieť svoju dcéru a môjho vnuka?“-D
„L-lex o čom to hovorí.... Že to dieťa nie je tvoje“-S
„vy ste to nikomu nepovedali? Nikomu nebolo podozrivé že nechodíš do školy? Vážne? To som nečakal“-H
„otec buď ticho!“-A
„Albus, musíme odtiaľto odísť!“-L
„ja viem“-A
„vy už nikam nepôjdete!“-D