Nový začiatok

16.

Albus

Hneď sme išli za riaditeľkou. Stale bol obed a ona bvola vo veľkej sieni. Ale my sme jej to museli povedať tak sme aj tak išli za ňou. Sedela na svojom mieste a rozprávala sa s profesorom OPČM. Prisli sme k nej a hneď som spustil.
„pani riaditeľka mohli by sme sa s vami porozprávať? Je to vážne“-A
„ale samozrejme čo potrebujete?“-M
„bolo by lepšie to prebrať v súkromí“-L
„samozrejme. Chodte do mojej kancelárie. Za chvíľku tam príďem“-M
Povedala a mi sme urobili čo nám prikázala. Všimol som si ako na nás niektorý študenti pozerajú, ale neriešil som to.

Prišli sme do kancelárie riaditeľky a ona tam už bola. Ukázala nám aby sme si sadli. Po chvíli ticha sa nás opýtala...

Lex

Išli sme do veľkej siene za riaditeľkou a ona nás poslala do svojej kancelárie. Tam sme si sadli a po chvíli ticha sa nás opýtala:
„takze, čo potrebujete?“-M
„mame menší problém“-A
„môžem sa opýtať aký?“-M
„som tehotná“-L
„merlin“-M
„ale prosím nikomu to nehovorte“-L
„kto každý o tom vie?“-M
„len my a páni Pomfreyova“-L
„a kedy to chcete povedať vašim rodičom?“-M
„nikdy“-A
„prečo?“-M
„pretože viem ako to dopadne“-A
„možem sa opýtať čo sa vo vašich rodinách deje?“-M
Obaja sme ostali ticho.
„nomôžem vám pomôcť keď neviem ako na tom ste“-M
„na začiatku prvého ročníka keď sa naši rodičia dozvedeli v akých sme fakultách tak to naši otcovia nezniesli. Kričali na nás a mučili. Stále máme viditeľné jazvy ktoré sa snažíme skrývať.... Na končí minulého roka sme sa rozhodli od nich odísť. Nikomu sme nepovedali kďe sme alebo či sme v poriadku. Kúpili sme si malí domček medzi muklami aby nás nenašli. Presťahovali sme sa tam a obaja sme si našli brigádu. Domov sme poslali listy až na konci prázdnin. Otcovia o nich nevedia pretože by nás mohli nájsť. S nikým z nich sme sa nestretávali. Preto vám naše matky poslali listy a preto žiadali to čo žiadali...“-A
Bola som rada že to povedal ale nepáčilo sa mi že riaditeľka mlčí.
„prosim nikomu to nehovorte“ prosila som ju.
„dobre, nikomu to nepoviem a vyriešime to tak že zatiaľ tu budete študovať. Škola končí o štyri mesiace. To tu ešte budete. Bruško by vám mal zakryť habit. Po prázdninách do školy už neprídete. Budete sa ušiť doma. Ale len vy slečna Malfoyova, pán Potter do školy chodiť bude aby to nebolo až také nápadne. Bude za vami cez víkendy chodiť. Budem vám posielať knihy a iné potrebné veci. Keď budete v deviatom mesiaci tak pán Potter pri vás ostane až kým neporodite. Porom zase ostanete doma na materskej, ale budete sa aj učiť. Pán Potter za vami bude chodiť a niekedy prídem aj ja vás skontrolovať. Nikto to nebude vedieť a poviem pani Pomfreyovej aby to nikomu nehovorila. Keby sa niečo stalo tak prídeš na Rokfort aj s malým. Rozumeli ste?“ skončila svoj dlhý monológ riaditeľka a my sme len prikívli.