Nový začiatok

13.

Albus

Je to tu. Dnes ideme naspäť na Rokfort. Bojim sa. Ale neidem do toho sám. Lex včera celý deň pochodovala po dome a pytala sa sama seba či to zvládne. Je jej verím. Ona zvládne všetko, ale to ja som sa už pár dní poriadne nevyspal! To je už aj tak jedno. Je 10:16 a vlak o pol hodinu odchádza. Idem si po veci a môžeme vyraziť.

Lex

Práve si balím posledné veci pred tým ako sa vrátim späť na Rokfort. Neviem či to zvládnem. Sú to dva mesiace čo som ich nevidela. Al je na tom rovnako ako ja. Odkedy sme boli v šikmej uličky sa vôbec nevyspal. Bojí sa viec než ja. Nechcem tam ísť...Nezvládnem to...Bojím sa toho.....
Za chvíľu odchádzame na vlak. Síce máme ešte čas ale pre istotu.

Premiestnili sme sa na nastupiste. Už teraz tam bolo plno detí s rodičmi. Prišli mi to ľúto.... Al zobral môj aj jeho kufor a ja som si mohla ísť nájsť voľné kúpe. Nakoniec som ho našla uplne na konci vlaku a sadla si tam. V kúpe sme sedeli sami. Vystúpili sme a išli do veľkej sieni. Po ceste si nás zavolala riaditeľka McGonagallová.

„Asi viete prečo som vás sem zavolala“-M
„mam také tušenie“-A
„vaše mamki mi včera večer písali aby som na vás davala pozor a zistila kde bývate“-M
„pani riaditeľka.....“-L
„a tak tiež ma poprosili aby som vás presvedčila aby ste sa vrátili domov“-M
„ale my sa tam nemôžeme vrátiť.... Ja to tam už dalej nevidrzim a myslím si že ani Lex“-A
„ja vás do ničoho nútiť nebudem, ale pochopte vaše rodiny sa o vás boja“-M
„my vieme.....“-L
„porozpravame sa o tom neskôr. Teraz choďte do veľkej siene. Myslím že vás vaši súrodenci radi uvidia“ dopovedala a my sme odišli.

Práve stojíme pred veľkou sieňou. Prváci už sú zaradení. „Al ja to nezvládnem...“ „Lex ani ja tam nechcem ísť ale musíme. Zvládneme to “ povedal som jej na povzbudenie. Vtom sa dvere od veľkej siene otvorili a všetci na nás....