Nový začiatok

9.

Albus

Na Rokfort už chodím piaty rok. Doma sa to vôbec nezmenilo. Ani u mňa ani u Lex. S Lex sme najlepší kamaráti a ja ju možno považujem za niečo viac ako kamarátku ale bojím sa jej to povedať. Lili skončila v Chrabramile. Ja domov chodím len na konci roka. Otec ich nebije skôr je na nich hrdý. James je kapitán metlobaloveho týmu a Lili má najlepšie známky z ročníka. Lenže ja som čierna ovca rodiny a stále keď som doma ma bije. Ale nie som v škole nikdy sám. Lex to má rovnako jej brat chodí domov a ona v škole ostáva ako ja. Ale nevadí nám to. Sice na konci roka už domov musíme chodiť. Do školy vždy prídeme s novými jazvami o ktorých nikto nevie len my ale zatiaľ to zvládame. Za pár týždňov sa ide domov a to už ideme aj my pretože je koniec roku. Nás teraz čakajú skúšky. Síce viem že aj keby som bol najlepší v ročníku tak by ma otec zbil za to že ‚pomáham Slizolinu'. Mne je už vlastne všetko jedno. Neznášam ho a modlím sa aby čím skôr zdochol.

Lex

Za pár týždňov idem domov a ja sa vôbec neteším. Doma to je iné. Mama sa so mnou nerozpráva, otec ma bije a Scorp sa mi vyhýba. Jediná osoba s kým sa môžem porovnávať a viem že ma pochopí a neublíži mi je Albus. Už je to skoro päť rokov čo chodíme na Rokfort. Stali sa z nás najlepší kamaráti a ja ho mám rada.....možno až veľmi. Už nás čakajú len koncoročné skúšky a ideme domov. Neviem či sa tam vôbec vrátim. S Albusom sme sa o tom rozprávali a nasporili si nejaké peniaze. Nikomu sme o tom nepovedali ale kúpili sme si malí domček medzi muklami aby sme nemuseli chodiť domov. Keď sa niekedy niečo stalo tak sme tam šli. Popravde sme tam boli častejšie ako doma.

*************

Albus

Práve sedím vo vlaku na ceste domov. Som v jednom kúpe s Lex. Bojím sa toho čo príde keď sa vrátim domov.
„Albus ja už domov nechcem nikdy ísť. Chcem odísť a už nikdy sa tam nevrátim. Chcem sa presťahovať to toho domčeka. Ja to s otcom už nezvládam." povedala Lex a ja som sa musel nad tým zamyslieť.
„Máš pravu Lex, ani ja by som sa domov už nevrátil. Ale ako to spraviť..... Vieš čo poďme najprv domov a keď to už nevydržíme tak tam pôjdeme. Nikomu nepovieme že odchádzame. Ja si od mami poprosím nejaké peniaze na jedlo a pohladam si brigádu. Čo na to hovoríš?" Odpovedal som jej. „To znie dobre. Aj ja vezmem nejaké peniaze a tiež si najdem brigádu. Nikomu o tom nepovieme a keď tam prídeme (do toho domčeka) tak rodičom pošleme len list." „dohodnute?" „dohodnute".

Vystúpili sme z vlaku a rozlúčili sa. Lex išla k jej rodine a ja k tej svojej. Všetci čakali už len na mňa. Otec sa smial ale keď ma uvidel nasadil kamennú masku. Premiestnili sme sa domov. Ja som si ani nestihol vybaviť veci a už som ležal v bolestiach na zemi.

Lex

Keď sme sa premiestnili domov tak mi otec spravil pár skriabancov a dal mi facku. Takto to bolo pár dní a ja som to už nevydržala. Zbalila som si veci, išla som do nášho trezoru kde som si zorala peniaze (aj muklovske aj naše) a hovorím vám že ich nebolo málo a premiestnila som sa do môjho nového domu. Ale keď som tam prišla tak tam Albus už bol.

Albus

Hneď na druhý deň som to už nevydržal a odišiel. Zobral som si nejaké peniaze, jedlo, deku a podobne veci. Nikomu som nič nepovedal a presťahoval sa do nového domu. Našiel som si brigádu a čakal kedy príde Lex. Vedel som že nebudem dlho čakať a mal som pravdu. Pár dní na to prišla aj Lex. Potešil som sa že tam nebudem sám a ona asi tiež.