Nový začiatok

20.

Albus

Za pár dní Lex a Lukas prišli domov. Bol som šťastný že sme spolu. S Lex sme sa rozprávali o tom či to máme povedať našim ale potom som si spomenul na to čo sa stalo v škole a ako nás bili a obaja sme to už radšej neriešili. Zistil som že s dieťaťom sa človek nenudí. Nechcem Lex s ním nechať samú ale musím sa vrátiť. Už to sú dva mesiace čo som doma a riaditeľka McGonagallová mi povedala, skôr nakázala sa vrátiť do školy. Lex to nevadilo. Ja som síce protestoval ale nakoniec som sa s tým zmieril. Aj tak mi Lex sľúbila že mi bude každý deň písať a ja za ňou budem cez víkend chodiť.

„Lex, ja vážne neviem. Nemám tu s tebou ostať?“ opýtal som sa jej.
„budeme v poriadku. Neboj sa tak o nás a navyše som ti už sľúbila že ti každý deň budem písať.... Musíš sa tam už vrátiť. Aj tak to už je dosť podozrivé. Priprav sa na všelijaké otázky a na to že budeš stredobodom pozornosti. “ povedala mi.
„na to som už pripravený. Ale aj tak sa o teba bojím.... Za hodinu odchádzam a vrátim sa až v piatok.... Vážne to tu sama zvládneš?“ „Albus Severus Potter, vážne ma začínaš hnevať! Jasné že to tu zvládnem a navyše tu nebudem sama. Bude to so mnou Lukas. A teraz sa choď pripraviť aby si stihol prvú hodinu!“ musel som sa nad tým až pousmiať „samozrejme láska, už idem“ povedal som, daj jej pusu a išiel si po veci. Rozlúčil som sa aj s Lukasom a odišiel.

V riaditeľkynej kancelárii nebol nikto. Pozrel som sa na hodinky a zistil že za pätnásť minút mi začína hodina. Aspoň že prvú som mal s McGonagallovou.

Práve stojím pred triedou a chystám sa do nej vojsť keď zničoho nič započujem ako na mňa niekto kričí. Otočím sa tým smerom a uvidím tam stáť Jamesa. Rozbehol sa ku mne a ja som nevedel čo chce urobiť. Postanil sa vedľa mňa a nezpustil zo mňa zrak.
„kde si bol?“-J
„s Lex doma“-A
„prečo“-J
„pretože ju pustili z nemocnice a riaditeľka McGonagallová mi povedala že s ňou môžem majáky ten čas ostať“-A
„aha“-J
„a teraz keď dovolíš musím ísť na hodinu“-A
„dobre, potom sa ešte porozprávame!“-J
„OK“ povedal som a odišiel na hodinu. Keď som otvoril dvete tak sa na mňa všetci pozreli.
„pan Potter sadnite si na mieto a otvorte knihu na strane 178. “ povedala McGonagallová a ja som urobil čo povedala.

Po hodine sa ma opýtala čo sa stalo a prečo meškám. Povedal som len to že ma na chodbe zastavil James a ona to už potom neriešila. Ostatné hodiny prebiehali.... dobre? Neviem ako to mám nazvať. Každý učiteľ ma skúšal že čo viem a čo nie, pretože som toho veľa vymeškal. Zistil som že to čo sa oni učia ja už dávno viem. Niektorý učitelia boli milo prekvapený a iní neviem prečo naštvaní. Radšej som to už neriešil.