Slobodná láska

10.

„Určite vieš, že na začiatku boli dve zakladateľské rodiny Spoločnosti. Nikto presne nevie, prečo sa tieto rodiny rozhodli založiť Spoločnosť. Hlavne preto, že málokto pozná ich základnú ideu. Každý človek, dokonca aj dieťa pozná príbeh o tom koľko zla dokáže narobiť láska a ako by nás postupne zahubila..." musela na chvíľku prestať, uvažovala či mu môže natoľko dôverovať aby mu povedala naozaj pravdu. Pravdu, ktorú možno nevie ani sám Harry a ani jeho otec.

„Môžeš pokračovať a túto rozprávku o láske môžeš vynechať, poznám ju. Vyrastal som v prostredí kde mi to bolo vtĺkané a musel som ju stále opakovať." Povedal Adam a ona ostala mierne obarená. Pretože z tejto jeho vety vedela, že aj keď to nikdy nepriznal a možno jej to ani nikdy nepotvrdí, tak museli byť jeho rodičia veľmi vysoko v Spoločnosti.

„Ja viem, len chcem poukázať na to, že to nie je veľmi pravda. Pôvodná myšlienka všetkého bola zvrátená. Nikdy nikomu nešlo o prosperitu Spoločnosti a ľudí, ale išlo hlavne o to aby sa ľudia medzi sebou nemiešali a ..."

„ O to predsa ide stále. Preto sa to stále rozdeľuje na bohatú a chudobnú časť. A potom ešte samozrejme na časti, ktoré sa na ceremoniál nedostanú." Bol z toho všetkého frustrovaný. Pretože chcel počuť jej príbeh a nie niečo čo aj sám vedel a poznal.

„Čiastočne máš pravdu. Ale teraz sa aspoň môžu medzi sebou miešať aspoň v rovnakej alebo teda v podobnej vrstve. Ale predtým sa to nemohlo diať. Každá rodina mala svoje bohatstvo, o ktoré sa nechcela s nikým deliť, dokonca ani s vlastnými potomkami. Preto každá rodina mala len dvoch dedičov chlapca a dievča, teda oficiálnych. Mala ešte po jednom páre akoby odložených v zálohe, keby sa niečo stalo, napr. ak bol dedič chorľavý a vedelo sa, že by sa nemusel dožiť veku kedy by bol schopný splodiť dediča, prípadne ak bolo najstaršie dievča neplodné alebo nedokázalo vynosiť ďalších dedičov. Samozrejme náhradníci sa nikdy nedozvedeli o svojom pôvode pokiaľ to rodine nevyhovovalo. Ak sa napríklad páru darilo splodiť viac ako dve deti rovnakého pohlavia, tie ostatné boli zabité... Bolo to kruté obdobie histórie týchto rodín."

„Ja.. nikdy som o tom nič nepočul. Vedel som, že všetci na čele sú skazení, ale..."

„Ale toto si nečakal, ja viem. To pravdepodobne nikto. Tiež som bola zhrozená, keď som sa o tom všetkom dozvedela. A to čo si počul doteraz ešte ani nie je to najhoršie. To najhoršie bolo to, že tieto páry sa nebrali medzi sebou, ale aby to všetko ostalo v rodine, tak sa sobášili súrodenci, ktorí plodili ďalšie pári súrodencov. A toto sa opakovalo do okolo, až kým si to nevšimli obyčajní ľudia a nezačali na to upozorňovať. A to bol veľký problém, lebo v tom období bol incest trestaný smrťou všetkých, ktorí sa na tom podieľali a majetok sa potom rozdelil do štátu pre tých najchudobnejších. Toto samozrejme nevyhovovalo ani jednej z rodín a preto uzavreli medzi sebou dohodu, že sa budú sobášiť medzi sebou. To ako sa im to podarilo prežiť som sa nikdy nikde nedozvedela, možno niekoho podplatili. Čo im samozrejme na pár rokov prinieslo mier, ale ako vieme ľudia nezabúdajú a sledovali každý krok oboch rodín. Ale aj toto spojenstvo im vydržalo len pár generácií. Všetci videli, že sa rodia aj veľmi zmutované deti a vedeli, že to bolo hlavne kvôli incestu a spojeniam rovnakých génov. A čím viac si ľudia rodiny všímali, tým obe rodiny vedeli, že musia niečo vymyslieť, niečo čo zaručí, že sa proti nim nikdy nepostaví niekto kto nie je hoden sa ani pozrieť ich smerom a zároveň, že sa bude ich bohatstvo a hlavne gény rozvíjať. A preto sa rozhodli vytvoriť Spoločnosť, niečo čo ľudom pomôže aby sa nemali tak zle. Rodiny vytvorili nové domy pre ľudí, školy, nemocnice a všetko na čo predchádzajúci štát nemal peniaze. Oni ich mali a vedeli, čo všetko s peniazmi zmôžu. Hoci boli ľudia dosť skeptický voči všetkému čo sa týchto rodín týkalo, každí z nich sa chcel mať lepšie a pomaly, postupne sa ľudia pridávali ku Spoločenstvu. Až nakoniec nezostali nikto kto by riadil štát a vtedy vznikla Spoločnosť a aj rozprávka o strašnej láske, ktorá nás zabíjala." Cara sa na chvíľku zamyslela nad tým, aké to bolo pre ňu keď objavila staré denníky jej predkov, ako veľmi nenávidela to, z čoho pochádzala. „Rodiny si, ale uvedomovali, že tak ako žili za starého štátu už nebude možné a preto rozdelili ľudí do oficiálne dvoch, ale neoficiálne štyroch skupín. Základné dve boli bohatí a chudobní a ďalšie boli rodiny, ktoré boli ochotní zakladatelia vpustiť medzi seba a poslednou skupinou boli ľudia, ktorých sa všetci báli a to žobráci, znetvorení ľudia a ľudia, ktorí nemali nikoho. Ľuďom sa samozrejme takéto delenie nepáčilo, ale vzoprieť sa už nemali ako, nemali kam ísť a nikto im nepomohol. Lenže zakladatelia museli riešiť ďalšiu vec a tou bolo, že hoci už sa do ich rodu dostali nové gény, chudobní ľudia naberali na sile, ich potomkom sa darilo, boli silní, zdraví a nemali žiadne telesné a mentálne deficity, čo sa stále objavovali medzi najbohatšími. A preto si vymysleli stroj, ktorý dokáže spojiť dvoch ľudí, ktorí k sebe geneticky najviac pasujú. Samozrejme o to im nikdy nešlo a dávali dokopy ľudí, ktorí si nikdy nerozumeli a ľudia strácali istoty a nikdy sa nevzopreli. A toto pretrváva až dodnes. Teda čiastočne až na ten incest."