Slobodná láska

3.

„O tom, že ľudia so Spoločnosti, chodia po všetkých vrstvách, ničia ich, zabíjajú, len preto že nikoho hľadajú." Pozeral sa na ňu a keď videl ako sa zatvárila, tak vedel, že sa nemýli a jeho teória je správna.

„To predsa..."

„Čo? Nemá žiadny súvis s tebou? Určite? Vieš, videl som fotku tej ženy a je presná tvoja kópia," povedal jej , podal jej výstrižok novín s jej fotkou a čakal.

„Ale to..." Nevedela, čo by mala na niečo také povedať.

„Povedz mi pravdu Caroline, alebo by som mal povedať Cara Thompson?"

Onemela. Nedokázala nič povedať. Len sa pozerala striedavo na Adama a na fotku, ktorú jej podal.

„Odkiaľ to máš?" Spýtala sa ho po chvíli zhrozene.

„Poslal mi ho známy, u ktorých už boli ľudia zo Spoločnosti. Hlavne preto aby sme sa mohli pripraviť na to, že k nám prídu a musíme si všetci dávať pozor keď prídu. Len ak im niekto niekde kládol odpor tak to skončilo veľmi zle pre neho." Vedela presne čo to všetko znamenalo. Vedela, že ľudia, ktorí sa nejako postavia proti tomu čo chcelo Spoločenstvo buď skončia v nejakej potupnej práci na okraji Spoločnosti, alebo ho zabili. Vedela, že druhá možnosť bola bežnejšia. A hlavne v tomto prípade.

„Čiže prídu po mňa." Povedala nakoniec zlomene. Nevedela presne čo ju všetko čaká, ale vedela, že to nebude nič dobré.

„To ešte nie je isté." Povedal jej Adam a nespúšťal z nej pohľad.

„Ako to myslíš?" Spýtala sa ho. Nemyslela si, že by ju mohol skryť pred nimi. Nebrala ho ako niekto kto by ju ukrýval pre Spoločnosťou.

„Takto aby som to uviedol na pravú mieru. Nemám ťa rád a obaja to vieme. Ale ak by Spoločnosť zistila, že som o tom vedel, že niečo s tebou nie je v poriadku a že som ťa skrýval, aj keď by to bola nebola pravda doplatil by som na to ja aj Simon. A to nemôžem dopustiť. Preto nemôžem dovoliť aby ťa tu našli. A kvôli tomu máme len dve možnosti. A to , že odídeš niekam preč, najlepšie by bolo ak by to bolo niekam kde už bola kontrola. A potom máš druhú možnosť a to je , že ťa niekam ukryjeme. Len to je trošku zložitejšie, keďže ťa tu pozná už dosť ľudí. I keď si nemyslím, že by im to niekto povedal. Pretože sa s nimi nebude chcieť nikto rozprávať, keďže títo ľudia im neveria a vedia, že by to všetko malo zlý dopad na všetkých. " Povedal Adam a Cara to nedokázala všetko naraz vstrebať. Rozumela tomu, čo jej hovoril, ale akoby to jej hlava nechcela prijať. Nemyslela si, že by mohol toto všetko kvôli nej niekto obetovať. „Rozhodnutie je len na tebe, ale nech sa rozhodneš akokoľvek, nechcem aby si niečo hovorila Simonovi, pretože to môže všetko skončiť zle a nechcem aby sa mu niečo stalo." Povedal po chvíľke Adam. Hoci sa jej chcel zbaviť a chcel aby už bola preč, kvôli niečomu čo nevedel vysvetliť nechcel aby odišla. Už si aj celkom na ňu zvykol a keď sa s ňou dlhšie nestretol tak mu aj chýbali ich hádky.

„Ja... rada by som ostala. Nemám kam inak ísť." Povedala potichu Cara. Nevedela kam by mohla ísť. Hlavne v situácií, keď ju všade zo Spoločnosti hľadajú. Vedela, že to už nikde nebude pre ňu bezpečné.

„Dobre, musím premyslieť teda kam ťa ukryjeme. Dovtedy sa skús správať normálne ako by sa nič nedialo. Hlavne sa drž vždy niekde pri budovách, nebuď v otvorenom priestore, lebo tam budeš všetkým na očiach. A hlavne si dávaj pozor na všetkých, najmä na tých, ktorých si predtým nevidela. Môžu to byť ľudia zo Spoločnosti. Zvyknú chodiť aj v prestrojení, keď im na tom čo hľadajú záleží. A zdá sa, že na tebe im záleží až príliš." Povedal Adam a uvažoval čo budú robiť, ak sa tu objavia skôr ako niečo vymyslí. Nechcel nikoho ohroziť. „Teraz môžeš ísť domov, ale dávaj si pozor." Povedal jej a odišiel z miestnosti. Potreboval byť sám. Kvôli nej musel toho ešte veľa zariadiť.

Cara po ceste domov rozmýšľala nad Adamom a všetkom čo sa stalo. Nerozumela Adamovmu správaniu, ako sa tak rýchlo mohla jeho nálada zmeniť. V jednej minúte jej chcel pomôcť a v tej ďalšej ju nechcel ani vidieť. Nerozumela tomu chlapovi, ale bola mu vďačná, že jej chce pomôcť. A vedela, že mu musí dôverovať a správať sa k nemu slušne, hlavne teraz keď vedel jej tajomstvo. Ale obávala sa toho, že to nemyslí tak ako to hovorí. Pomyslela aj na to, že ju možno len chce vymeniť za lepší život a ju odovzdá ľuďom zo Spoločnosti.

„Caroline, stoj prosím ťa." Prerušil ju krik za ňou. Obzrela sa a videla, že za ňou beží jej kolegyňa Amy.

„Ahoj, stalo sa niečo?" Spýtala sa jej, hlavne preto, lebo sa spolu nikdy nerozprávala a vedela, že ju pre nejaký dôvod Amy neznáša.

„Počula som novinky." Odpovedala Amy tajomne.

„ A aké?" Spýtala sa zhrozená Cara, obávala sa toho, čo by jej mohla prezradiť. Hlavne keď teraz vedela, že jej fotka koluje medzi ľuďmi.

„Počula som o teba a o Adamovi. Vraj spolu niečo máte." Povedala po chvíľke kedy skúmala Carin výraz Amy. Nemala ju rada, nikdy nedokázala pochopiť ako si tak rýchlo okolo prsta dokázala omotať Simona a hlavne Adama. Zo začiatku si aj myslela, že ju Adam nemá rád, ale ako Amy sledovala jeho pohľady smerom ku Care vedela, že niečo medzi nimi je. A to ju veľmi rozčuľovalo. Hlavne preto, lebo Adam mal byť iba jej a nikoho iného. A tak to aj bolo pokiaľ neprišla ona.

„To nie je pravda. Sme len priatelia." Povedala po chvíľke Cara, nedokázala pochopiť ako na také niečo mohla prísť. Veď predsa sa nikdy s Adamom nemali k sebe.

„To dúfam, vedz, že on je len môj. Dám si na teba pozor a hlavne ty si dávaj pozor na mňa." Zazrela na Caru Amy a išla preč.

Cara ostala zhrozene stáť na miesto , nedokázala pochopiť tomu čo sa práve stalo. Ak by sa nedozvedela, že po nej ide Spoločnosť , tak by sa pravdepodobne tomuto zasmiala, ale takto ju to len vystrašilo, pretože teraz mala dvoch nepriateľov. Spoločnosť a Amy.

Ahojte po dlhej pauze som späť. Dúfam, že sa Vám časť páčila.