Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*7

/Naruto/

Prekvapilo ma keď sa Sasuke začal o mňa starať. To bolo to posledné čo by som od neho čakal. Ale milo ma to prekvapilo a bol som rád. Asi po hodine, keď sa uistil že som v poriadku tak odišiel. Keď sa za ním zatvorili dvere nemohol som sa neusmiať. Bolo to od neho mile. Ale niečo mi hovorilo že to je len skrat. Na druhý deň sa to žiaľ potvrdilo...

Nasledujúce ráno som sa zobudil a bolo mi oveľa lepšie. Zobral som si veci a šiel som do školy. Ako som kráčal po ulici, môj zlý pocit bol čoraz intenzívnejší. Keď som vstúpil do budovy školy, cítil som že všetci na mňa pozerajú a niečo si šepkajú. Bolo mi to nepríjemné a nechápal som prečo. Keď som vošiel do triedy tak som pochopil...

Na tabuli boli fotky z tej noci so Sasukem. Pozrel som sa smerom na Sasukeho lavicu a všimol som si ten jeho zlovestný úsmev. Kiba, Hinata, Choji aj Shikamaru sa mi smiali. Keď som prišiel na svoje miesto tak som len nemo stál nad lavicou, na ktorej boli slová typu "buzerant, hračka, vypadni, skap" a podobne.

Snažil som sa to ignorovať ale nešlo to. Zložil som si veci a odišiel na záchody. Tam som sa zamkol do kabínky a slzy mi začali stekať po lícach ako vodopád. Nevydržal som to a začal som si driapať kožu na rukách. Prečo? Prečo sa to stalo?

/Sasuke/

Keď Naruto odišiel z triedy tak som ho sledoval. Chvíľu som ostal za dverami a potom som zaklopal "Naruto otvor, viem že si tam!" Hneď ako som dokončil vetu, blonďák otvoril dvere a ja som len podišiel k nemu a zamkol za sebou. Už som to nemohol vydržať a do úst som mu strčil rolku papiera aby bol ticho.

Otočil som ho tak aby bol rukami podopretý o stenu a predklonený. Stiahol som mu gate a držal ho za šiju aby sa nepokúsil ujsť. Následne som mu ho tam na sucho vrazil. Šklblo ho a zaťal päste od bolesti. Ja som nečakal na nič a začal som tvrdo prirážať až po koreň. Neriešil som ako mu je, skôr som chcel aby trpel za to že včera nebol v škole.

Po 10 minútach som sa do neho spravil a vysunul som. Upravil som sa a pozrel sa na neho. Neviem prečo ale keď som uvidel jeho slzy, čiastočne mi bolo ľúto že som to urobil ale prešlo ma to hneď ako som sa pozrel na jeho zadok. Capol som mu po ňom a zašepkal mu do ucha "Aspoň si zapamätáš že vždy mi povieš že nejdeš do školy", na to som sa otočil a odišiel som.

/Naruto/

Keď odišiel tak som sa zrútil a nevedel som zastaviť ten vodopád sĺz. Čo som komu urobil že sa toto deje... Po pol hodine som sa pozbieral a napravil si oblečenie. Snažil som sa zakryť si ruky no moc mi to nešlo. Preto som dúfal že si to nikto nevšimne. Keď som prišiel do triedy, snažil som sa ignorovať tie posmešné narážky a pohľady plné znechutenia a nenávisti.

Keď už bolo konečne po škole, išiel som na svoj obľúbený Ichiraku Ramen.. Bol som hladný a na nič iné som nemal chuť. Keď som tam prišiel tak Teuchi sa na mňa pozrel, no keď uvidel moje ruky tak jeho široký úsmev sa vytratil. "Naruto nechceš sa porozprávať?" opýtal sa ma a ja som len nemo prikívol a sadol si na stoličku. Povedal som mu všetko čo sa stalo a on len ostal šokovaný stáť na mieste. Pod nos mi položil misku môjho obľúbeného jedla a bez slova obišiel pult a objal ma. Nečakal som to ale objatie som mu opätoval. Potešilo ma to a po objatí som sa s chuťou pustil do tej dobroty.

Asi po hodine som prišiel domov a vyčerpane si lahol do postele. Pozrel som sa na mobil a moje oči opäť zaliali slzy. Bola tam správa z neďalekej dediny. Písalo sa tam, že môj super kamoš Gaara zomrel. Bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Počas chytania zločinca, sa policajt netrafil na zločinca ale na Gaaru.

Rozplakal som sa a objal som vankúš. Dúfal som že tento deň už konečne skončí a s ním aj nočná mora. No veľmi som sa mýlil. Napísala mi Hinata, že či nechcem byť jej psík. To ma dostalo asi ešte viac ako Gaarova smrť. Vždy som si myslel že je slušné dievča ktoré nie je schopné ničoho zlého. Ale očividne som sa opäť mýlil.

Asi po hodine plakania som zaspal s rukami od krvy.

/Sasuke/

Keď som prišiel domov tak som si sadol pred telku a hral pár videohier. Celý čas som myslel na Naruta... Na jeho nádherné modré oči, na jeho svaly.. A.. ~Nie! To nemôže byť pravda! On sa mi nemôže páčiť.. Je to len hráčka.. Otrok... Ale... Ja.... ~