Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*14

/Naruto/

Keď som to povedal, Itachi na mňa chvíľu hľadel ako by som bol dáky prízrak. No nakoniec sa jemne usmial a prikývol. Povedal aby som si sadol ľahol a nechal robotu na neho, no tak som to aj urobil. Chvíľu to trvalo no nakoniec sa spokojne postavil zo stoličky a jemne sa na mňa usmial. Vedel som že skončil a tak som sa pozrel čo urobil. Pretetoval to na znak Akatsuki, bola to skvelá robota a musel som sa pousmiať. "Vďaka" vyletelo zo mňa a spokojne som sa postavil.  Odišiel som do svojej izby a sadol si, nemal som poňatia čo robiť. Už som sa celkom aj nudil, a začínal som ľutovať že som svoj mobil nechal v lese. Tie hry v ňom by mi teraz ukrátili čas. Tak som si len ľahol na posteľ a pozeral do stropu ako vymletý. 

"Naruto...." začul som hlas a otvoril som oči. Všade bola tma no nado mnou bol jasný červený mesiac a svietil na mňa.  Ten hlas som poznal. No znel o niečo inak...bolo z neho cítiť bolesť, smútok a...asi aj ľútosť. Obzeral som sa okolo seba no nikoho som nevidel. Nakoniec som sa pohol a mesiac ma sledoval, ožaroval moju cestu. Keď som opäť začul svoje meno a ten diabolský hlas. "Naruto" V tom som ho uvidel. No niečo bolo zle. Ležal na zemi a bol bledý...teda bledší ako obvykle. Mal krvavé ústa a triasol sa, jeho ruky boli tiež od krvi a jeho čierne oči boli mŕtvejšie než kedykoľvek predtým. Ani neviem prečo a ako ale kľakol som si k nemu a jemne chytil jeho ruku do svojej. Bol studený a uprene na mňa hľadel. Neveril som tomu čo som videl, veľký a hrdý Sasuke Uchiha tam ležal na pokraji síl a nevedel sa ani poriadne pohnúť. Bol od krvi a z jeho očí tiekli slzy... sám som tomu neveril. Vtedy opäť otvoril ústa a po tichu na mňa hovoril. "Naruto....prosím odpusť mi to....bol som idiot a ublížil ti, nezaslúžil si si to... prosím....milujem ťa Naruto Uzumaki.." vyšlo z jeho úst keď zatvoril oči a prestal dýchať. "Nie....Nie nie nie nie nie NIE!!!!" triasol som ním a snažil sa ho prebudiť, no márne.  

Prudko som sa posadil so slzami v očiach. Uf, bol to len ďalší sen. No mal som z neho zlý pocit... musel som ho vidieť a zistiť či je v poriadku. Postavil som sa a schmatol svoj plášť keď som sa zarazil. Počkať...prečo sa o neho vlastne starám. Veď mi predsa len zničil život...stratil som kvôli nemu všetko.. nie, nejdem za ním, nebudem si pripomínať čo ten diabol urobil. Už ho nikdy viac nechcem vidieť. No musel som ísť do Konohy si zobrať dáke veci z domu. 

Vyšiel som zo svojej izby a hneď som aj narazil na Deidaru. "Ahoj, počuj idem na chvíľu späť do Konohy, potrebujem si tam niečo zobrať. Mohol by si prosím dozrieť na Sasukeho? Aby som ho tam náhodou nestretol, " povedal som mu ako som si na chrbát prehodil svoj batoh. Deidara len prikývol a išiel von spolu so mnou. On zamieril k lesu a ja do dediny. Nezobral som si plášť aby som nevzbudzoval pozornosť ľudí a zamieril rovno k svojmu bytu. Veľa ľudí na mňa pozeralo ako na zjavenie, opäť. Doma som si do batohu nahádzal dáke ďalšie veci, a aj svoje hry, knihy a podobné blbostičky na zabíjanie času. 

Keď som odchádzal preč, tak som neodolal a zamieril si dať svoj obľúbený a fantastický Ichiraku Ramen. Dal som si hneď 4 misky a s nadšením som to celé zjedol, ani som nevedel ako moc mi to chýbalo. Už som dojedal poslednú misku keď som zrazu začul známi ženský hlas za sebou. "Naruto?! Si to ty?" otočil som sa, a ako som si aj myslel, bola tam Hinata. No niečo bolo inak...jej brucho bolo o čosi väčšie ako doteraz. Rýchlo som dojedol, zaplatil, postavil sa a chcel som odísť aby som ju nemusel vidieť. No ona ma chytila za ruku. "Kde je Sasuke?! Išiel ťa hľadať, čo si mu urobil?!" Začala na mňa kričať, no ja som na ňu len mlčky pozeral. "Ak si mu niečo urobil tak si ma neželaj! Zabijem ťa ty démon!" Už som ani neriešil čo mi hovorí, bola v mojej minulosti a ja som neriešil čo vraví. Len som sa pozrel na jej brucho a ona pochopila na čo myslím. "O ano, je tvoje, ako keby nebolo s tebou dosť problémov, tak som kvôli tebe aj otehotnela. Dúfam že to decko nebude také hrozné ako si ty." 

To som už nevydržal a odsotil som ju preč od seba. Otočil som sa a odišiel. Nemal som na ňu náladu. Po pár hodinách som sa vrátil na základňu a dosť ma prekvapilo keď som videl ako všetci sedia v jednej miestnosti a o niečom sa rozprávajú, no stíchli hneď ako som sa tam objavil. "Čo sa deje? Stalo sa niečo kým som tu nebol?" Bol som zmätený a nevedel som čo si myslieť. 

V tom sa postavil Itachi a podišiel ku mne. "Toto by si mal vidieť..." Povedal a zaviedol ma do prázdnej izby a ja som v tom momente stuhol na mieste. Ležal tam.. on... "Čo sa stalo...?" spýtal som sa Itachiho keď som videl v akom stave je Sasuke. Mal obviazanú nohu a bol od krvi, na hlave jazvu a obviazanú mal aj hruď. 

V tom otvoril oči a nemo sa na mňa pozrel.

/Sasuke/

Prešlo niekoľko dní od kedy som videl Naruta pri vodopáde a ja som už strácal nádej že ho ešte nájdem. A zvlášť teraz keď viem že sa pridal k tej posratej bande vrahov....Nevedel som čo robiť a tak som sa rozhodol že sa jednoducho vrátim naspäť do dediny. Zbalil som si batoh a zničil svoj tábor, keď som si niečo všimol na strome. Bolo to niečo ako pavúk, ale takého bieleho pavúka som ešte nevidel. Radšej som to neriešil a vydal sa smerom ku Konohe. No nešlo to tak ako predtým, nohy ma nechceli poslúchať a ledva ma niesli. Bol som vyslabnutý a vyčerpaný. Pomaly som kráčal lesom, no mal som divný pocit, ako keby ma niečo sledovalo. Tak som sa na chvíľu zastavil a poobzeral sa. Zrazu tam bolo tých pavúkov o niečo viac. Znepokojovalo ma to no moc vážne som to nebral. nakoniec som teda pokračoval a vtedy som si všimol že začína pršať. Super už len toto mi tu chýbalo. 

Neprešlo ani 5 minút a začalo liať ako z krhly. Aj keď som bol v lese tak som celkom rýchlo zmokol. A ako by toho nebolo dosť tak začala ešte aj búrka. Mal som zlý pocit že sa niečo stane, no nechcel som tam ostať o moc dlhšie. Snažil som sa pridať do tempa aby som sa čo najrýchlejšie dostal domov. Zrazu sa mi začala točiť hlava a moje nohy ma prestali počúvať. Silno som padol na zem a ako bonus, hlavou priamo na skalu. Ležal som na chrbte a čakal kým tá bolesť prejde, sledoval som oblohu a vtedy sa to stalo. Blesk zasiahol strom kúsok odo mňa a ja som už len cítil ostrú bolesť v celom tele a už nič. Len tma. 

Po chvíli som sa ako tak prebral ku zmyslom a cítil som ako ma niekto nesie. Nevedel som kto, čo a kam, no bolo mi to jedno. O nedlho som prestal cítiť dážď a ucítil som teplo budovy. Ten kto ma niesol ma položil na posteľ a išiel preč. Vtedy som začul hlasy: "Musel som ho doniesť, bol v hroznom stave a to nie je všetko, padol na neho strom a treba ho dať dokopy, ale čím skôr tým lepšie". Vtedy nastal šum a o chvíľu už len ticho. Niekto vošiel do izby a sadol si na posteľ vedľa mňa. Cítil som mužské ruky ako sa starajú o všetky rany ktoré som mal na tele. Potom som na chvíľu zaspal a zobudil sa až neskôr na hlasy hneď za dverami. 

"Toto by si mal vidieť..." niet pochýb...to bol Itachi...takže ma našli Akatsuki..dokonalé. Vošiel do izby no nebol sám, počul som to podľa krokov. 

"Čo sa stalo...?" Začul som známi hlas chlapca ktorého celý ten čas hľadám. nedalo mi to a otvoril som oči a pozrel sa na neho. 

Ahojte, dlho neboli nové kapitoly. Bola som vyťažená a nemala som ani veľmi nápady na pokračovanie. Tento rok mám o niečo voľnejší takže sa budem snažiť vydávať nové kapitoly častejšie. Prajem pekné čítanie