Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*12

/Naruto/

"Chceme aby si sa pridal k nám"

Keď som to začul tak som roztvoril oči dokorán a skoro som sa zadusil kúskom mäsa. Chcú čo?! Aby som sa k nim pridal? To ako fakt?

Zmätene som sa na nich pozeral a nevedel som čo na to povedať. Zdá sa že to pochopili. "Môžeš si to premyslieť, ale boli by sme radi ak sa rozhodneš byť jedným z nás" zaznelo spoza mňa. Jasné chápem... Tobi má rád premiestňovanie. Nakoniec som len prikívol a oni odišli.

Dojedol som a postavil sa. Pridať sa k Akatsuki? Mám....nemám? Aj keď..sú milý a postarali sa o mňa. Ale čo ak ma Sasuke nájde? Čo keď sa naštve? Počkať.... Chýbam mu vôbec? Hľadá ma? Keby hej tak prečo ma ešte nenašiel? Už dávno by tu bol, má úžasné schopnosti na hľadanie. Čo keď pre neho naozaj nič neznamenám?

Takto som tam stál pred oknom hodnú chvíľu. Nevedel som ako sa mám rozhodnúť. Otočil som sa a pozrel sa do zrkadla ktoré bolo v izbe. Postupne som sa pozrel na obviazané ruky.... škrabance na krku a na koniec som sa zahľadel na miesto kde sa nachádzalo to hrozné tetovanie. Neudržal som sa a začal som plakať. Nevedel som čo robiť. Chcel som  sa k nim pridať a pomstiť sa Sasukemu, no zároveň som chcel byť opäť s ním. Cítiť jeho dych na mojom krku.  Cítiť teplo jeho kože na tej mojej.

Vtedy som si spomenul na všetko zlé čo mi urobil. A nie len on ale aj Hinata, Kiba a Shikamaru. Striaslo ma pri tej spomienke. Dal som si facku aby som sa spamätal. Nakoniec som sa zhlboka nadýchol a utrel slzy z očí. Už bolo dosť sĺz a sebaľútosti. Otvoril som dvere a pozrel sa pred seba.

Ako náhle som to urobil. Všetky oči sa upreli na mňa. Vtedy som to povedal, "Prijímam, pridám sa k Akatsuki!" Bolo vidieť že všetci boli radi že som sa k nim pridal. Vtedy ku mne pristúpil Hidan a podal mi plášť, čelenku a aj prsteň ktorý mal farbu ako moje oči. Jemne som sa usmial. Čelenku som si zaviazal na hlave, prsteň išiel na ukazovák pravej ruky a obliekol som si plášť. Hneď ako som na sebe zacítil plášť tak som sa usmial. Opäť som sa cítil chcený a vítaný.

Chcel som sa pozrieť na prsteň....KEDY DO KELU STIHLI ZAS TOTO??? Ani neviem kedy ale Deidara a Tobi mi stihli nalakovať nechty na svetlo modro. Nechápavo som sa na nich pozrel, no oni sa tvárili že o ničom nevedia. Sú to zlý herci.

Nakoniec sme si sadli do veľkej miestnosti a rozprávali sa celé hodiny.

/Sasuke/

Ďalší deň bez neho...Mohol som sa snažiť koľko som chcel no nič nové som nenašiel. Nakoniec som si batohu zbalil základné veci a odišiel z Konohy ho hľadať.

Prešiel som asi 8km cesty keď som sa zastavil a oddýchol si. Práve som sa nachádzal v dákom lese. Bol mi celkom povedomí no nevedel som odkiaľ.  Keď som sa trochu obzeral uvidel som ako sa neďaleko odo mňa niečo leskne. Išiel som sa pozrieť čo to je. Bol to mobil...ale nie hocijaký. Keď som si ho prezrel, zistil som že je to Narutov mobil. Takže idem po správnej ceste. Bol tu.

***

Prešli dva dni a ja som ho ešte stále nenašiel. No po týchto dvoch dňoch som sa ocitol pri vodopáde, na ktorom boli po krajoch dve veľké sochy. Bola tam voda a skaly pod ktoré som sa mohol schovať čiže dokonalé miesto na menší tábor kde by som zostal kým nevymyslím čo ďalej.

Slnko už pomaly padalo, keď som mal svoje dočasné bývanie hotové. Vyškriabal som sa na hlavu jednej zo sôch aby som mal lepší výhľad na okolie. Ako som sa tak pozeral, tak som si všimol že na druhej soche, priamo oproti mne, niekto stojí. Chvíľu som sa len tak pozeral že kto by to asi tak mohol byť. No keď som zaostril na postavu...Spoznal som blond vlasy a nádherné modré oči ktoré na mňa hľadeli. Nebolo pochýb že je to on.

"NARUTO!!!" zakričal som keď som si všimol ten plášť. Nie....to nie je možné...on je v Akatsuki? To....to potom znamená že je s mojím bratom... Chvíľu som nechápavo pozeral čo sa vlastne deje. Kým som si to vôbec stihol uvedomiť, bol preč. Chcel som ísť za ním no márne. Kým som sa dostal cez rieku bez toho aby som spadol, vyparil sa úplne. Zase bol preč....