Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*17

/Naruto/

Hneď ako som ho zbadal stáť vo dverách, odstrčil som Itachiho preč od seba a postavil sa. "Nie je to ako si myslíš" vyhŕkol som a snažil sa ostať v pokoji no nešlo to. Panikáril som a búšilo mi srdce, no nevedel som z čoho viac, či z toho ako som sa bozkával s Itachim alebo z toho že nás Sasuke videl. Neprešla ani minúta a Sasuke odpadol. Bežal som rýchlo za ním a zobral ho do rúk a následne do jeho izby, dal som mu hlavu studený obklad a ostal pri ňom až kým sa nezobudil. Bolo mi divne a ani som sa nedivil ak by ma pre zmenu Sasuke nenávidel...že by sa karta obrátila? Uvidíme. 

Po pár hodinách sa zobudil no ako náhle ma zbadal tak sa hneď aj pozrel preč. Bol ticho a ani mi nedovolil sa ho dotknúť. Dosť ma to ranilo no nedivil som sa. Ja by som vlastne urobil to isté. No po chvíli prehovoril, ale nie to čo by som čakal. "Vezmi ma do Konohy...nechcem tu už byť ani minútu" Hneď ako vyslovil tieto slová tak som sa zarazil. Asi budú následky horšie ako som si myslel...že by ma mal naozaj rád? No nakoniec som len nemo prikývol, "pripravím ti dáke veci a pôjdeme" len som mu povedal a odišiel, nachystal som si batoh a išiel po neho. Pomohol som mu vstať a vyrazili sme na niekoľko hodinovú cestu do Konohy. Zas. celý čas bol ticho a ja som nevedel čo robiť, bol nahnevaný? Zranený? Nemal som poňatia no asi oboje... 

Prešli 4 hodiny a konečne sme stáli pred bránou Konohy, pomohol som mu dôjsť až k nemu domov a položil som ho na posteľ, bolo vidno že ho tá cesta vyčerpala. No bol stále ticho. "Sasuke ja za to naozaj nemôžem...nechcel som to..." Snažil som sa mu vysvetliť ako to celé bolo no len sa na mňa pozrel zlomeným pohľadom a potom hneď aj preč. "Nevyzeralo to tak..." len potichu povedal a pomaly sa pretočil na bok. "Choď preč...." povedal mi a zatvoril oči. "Sasuke ja..." nevedel som už čo povedať, slzy sa mi hrnuli do očí a stratil som slová. "Odíď...." zopakoval a ja som sa teda postavil a odišiel von. No ešte predtým som sa zastavil u neho v kuchyni a nechal mu tam pár vecí na neskôr. Potom som už odišiel. 

Túlal som sa Konohou a nevedel som čo robiť, nechcelo sa mi ísť tak skoro naspäť na základňu no nič iné mi asi ani nezostávalo. No v tom som stretol Hinatu. Zas. Hneď ma aj zbadala a vybrala sa smerom ku mne. Keď už bola pár metrov odo mňa, otvorila ústa, no skôr ako stihla niečo povedať tak som ju zarazil. "Drž hubu Hinata, nechcem od teba už nikdy nič počuť, si hnusná mrcha a dúfam že to decko zomrie...lebo ja mať matku ako ty tak sa asi zabijem aj sám." Hneď ako som to povedal som videl že ostala zarazená, je jasné že to nečakala. Má smolu, už nie som taký ako predtým. Vďaka Akatsuki som sa zmenil a zosilnel som. A to nie len fyzicky ale aj psychicky a za to som bol vďačný. Nakoniec som sa teda vybral naspäť na základňu. 

/Sasuke/

Keď som ich videl bozkávať sa bolo mi zle. O pár sekúnd si ma Naruto všimol a rýchlo odstrčil môjho brata od seba a vystrelil na nohy s jasnou panikou a strachom v očiach. "Nie je to ako si myslíš" takmer vykríkol a ja som nevedel čo na to povedať. Len som na neho pozeral a triasol som sa. No zrazu sa mi začalo zatmievať pred očami, a odpadol som, jediné čo si pamätám bol Narutov hlas. Potom už iba tmu. 

Neviem ako dlho som bol mimo, no keď som sa prebral, ležal som vo svojej posteli a na hlave som mal chladný obklad. Trochu som sa obzrel po izbe keď som uvidel ako tam sedí ten blondiak. Nemohol som sa na neho pozerať a tak som uhol pohľadom. Keď sa ma chcel dotknúť tak som odstrčil jeho ruku, nechcel som ho tam. Po chvíli ticha a rozmýšľania som po tichu vyslovil čo som chcel už dávno povedať. "Vezmi ma do Konohy...nechcem tu už byť ani minútu". Vnímal som že ho to zarazilo a po pár minútach sa postavil.  "Pripravím ti dáke veci a pôjdeme" Povedal a odišiel. Po pár minútach sa vrátil a pomohol mi dať sa na nohy, a potom sme vyrazili na cestu. Bola to ako večnosť a ja som celý čas mlčal a premýšľal o tom čo sa stalo. 

Po niekoľkých hodinách sme už konečne boli v Konohe a on ma položil na posteľ. Chcel tam ešte ostať no ja som ho tam už viac nezniesol. "Sasuke ja za to naozaj nemôžem...nechcel som to..." zrazu povedal a mne sa opäť rozbúšilo srdce ako šialené. "Nevyzeralo to tak..." Povedal som mu na to a pomaly sa obrátil na bok v bolestiach. "Choď preč...." povedal som potichu a zatvoril oči, už som nevnímal ani jedno slovo čo povedal a po pár minútach som zaspal, dúfajúc že keď sa zobudím, on tam už nebude a ja budem mať pokoj. A tak sa aj stalo.

 Asi po hodine som otvoril oči a bol som opäť sám. Opatrne som sa postavil a zamieril do kuchyne po vodu. Keď som tam vošiel, videl som ako mi tam Naruto nechal dáke veci, nechcel som ich ani vidieť a tak som len zobral igelitku, hodil ich do nej a tú som následne dal preč do skrine. Potom som si urobil čaj a posadil sa na gauč. Zapol som telku a akurát tam išiel dáka divná telenovela, no bolo mi to jedno, nechal som bežať telku a pomaly pil svoj čaj.