Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*10

/Sasuke/

Otočil som sa a ostal som ako stĺp. Naruto. Chcel som niečo povedať no nevedel som čo. Videl som ako slzy stekajú blondiakovi po lícach dole. Kiba a ostatný sa začali smiať.

"Sasuke Uchiha....ako si mohol?! Veril som ti a pri tom pre teba celý čas som len tvoja hračka! Miloval si ma vôbec niekedy? NIE!!! Bodaj by som ťa nikdy nespoznal!"

Keď som to počul tak som nevedel čo robiť. Len som sa pozeral ako beží preč. Hinata sa smiala ešte viac "No čo už, aspoň už nebudeš musieť nič hrať." Chcela sa ma dotknúť no ja som sa uhol. "Debili...", odfrkol som a bežal som za Narutom. No nenašiel som ho. Hľadal som hoasi všade. V škole, doma, na lúke za mestom...nebol ani na svojom milovanom Ramene. Kde je?

Hovoril som si pre seba a pokračoval v hľadaní.

/Naruto/

Keď som ušiel, bežal som domov a zbalil si všetko potrebné a zmizol som. Už som to nevedel vydržať. Kým som sa balil, na rukách mi pribudli nové jazvy a na dlaniach som mal škvrny od krvi. Po včerajšej noci som si naozaj myslel že ma miluje. No mýlil som sa.... zase.

Keď som odišiel z Konohy, zamieril som si to smerom  do púšte kde som mal tajnú skrýš spolu s Gaarom pred tým ako zomrel. Bol som už dostatočne ďaleko keď som sa zastavil aby som si oddýchol. Sadol som si pod strom a vytiahol mobil. 13 zmeškaných hovorov od Sasukeho. Keď som to videl tak sa mi začali zbiehať slzy do očí a mobil som si vypol a nechal pod stromom. Potrebovať ho už nebudem.

Zodvihol som sa a pokračoval v ceste. Ako som kráčal tak som si začal všímať divné veci. Nie len že začalo nezvyčajne silno fúkať, ale všade okolo boli vrany a niečo divné biele podobné holubom....ale holuby a vrany vedľa seba? Okrem toho som začínal mať pocit že ma niekto sleduje.

*o 4 dni neskôr*

Bol som už asi 2 dni v mojej skrýši a práve som si varil obed. Cestou som našiel divný červený prsteň. Bol mi povedomí no nevedel som si spomenúť kde som ho už videl...taktiež som našiel zvláštny slamený klobúk. Bol celkom veľký a vtipný.

/Sasuke/

Už prešli 4 dni a ja som ešte stále Naruta nenašiel...Bál som sa o neho. Mobil mal vypnutý a nikto o ňom nič nevedel. Bolo mi zle. Vedel som že celé to je moja vina. Keby to vtedy nepočul....nie...keby som sa s ním nehral...Nenávidel som sa za to čo som mu urobil. No stále som sa snažil nájsť ho. Chýbali mi tie jeho nádherné modré oči. Hebké blond vlasy a ten jeho žiarivý úsmev.

Kiba, Shikamaru a Hinata tiež začali ľutovať to čo urobili. Pomáhali mi ho nájsť no nič nezmení to čo sme urobili. On si to nezaslúžil..... Ani neviem prečo sme to robili. No bolo to hlúpe.

/Naruto/

Bolo niečo okolo obeda a ja som sa chystal do lesa ktorý bol asi 2km od skrýše, aby som si ulovil dákeho zajaca a nazbieral plody a doplnil zásoby vody. Keď som vyšiel von, tak opäť fúkalo. Musel som si pohnúť aby som neskončil celý od piesku ako keď som sem išiel.

Ako som kráčal tak som mal zas ten pocit že ma niekto sleduje. Ale kto? Okrem mňa nikto široko ďaleko nebol. Bolo to celé divné. Nebol som daľeko od skrytej Pieskovej, no aj tak, čo by robili tu?

Keď som po dlhej ceste konečne prišiel do chládku stromov tak som si na chvíľu sadol pod strom aby som chytil dych. Vtedy som si všimol divnú postavu nedaleko odo mňa, no z nej som videl tenké modré nitky.  Zasmial som sa. "Tak predsa len ma niekto sleduje. Dobrý pokus Kankuro" vravel som ako som kráčal k postave. Konkrétne drevenej bábke. No keď som prišiel bližšie niečo bolo iné...toto nebola bábka akú používal Kankuro...

"Žiadny Kankuro...ten sem nepríde" počul som hlas zo stromu priamo nado mnou. Ustúpil som pár metrov a vtedy postava v čiernom plášti s červenými obláčikmi skočila dole rovno pred bábku. Postavu som si lepšie prezrel....Červené krátke vlasy, divný plášť a... prsteň. Prsteň ktorý bol rovnaký ako ten čo som našiel.

"Kto si?" nesmelo som sa spýtal a hľadel do očí tohoto chlapca....alebo muža?

Premeral si ma pohľadom a potom z neho zaznelo "Sasori"