Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*19

/Naruto/

"Stále ho miluješ, však?" Zabehla mi voda ktorej som sa práve napil. Čo sa to práve spýtal? Či stále milujem Sasukeho? Ako ho to vôbec napadlo? I keď.... musel som sa trochu zamyslieť a asi mal predsa len pravdu. Celý čas som myslel na neho a nie na Itachiho. Ticho som bol asi moc dlho lebo zrazu sa postavil a so smutným úsmevom odišiel. 

Nevedel som čo robiť, cítil som sa slabo a myslel som si že sa pozvraciam. Radšej som si zas ľahol a v hlave som si premietal to čo som práve videl. Mohlo to mať dáky význam? Prečo som to videl? A čo boli tie čiary? Ani neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať. Ale nie na dlho. Videl som opäť tú desivú vidinu. No teraz som si všimol niečo čo predtým nie. Tie čiary boli jeho žili... a bol od krvi. Vydesilo ma to, v tom momente som sa aj zobudil a spotený dychčal snažiac sa upokojiť. Hneď som aj vstal a išiel za Deidarom. "Deidara, mohol by si sledovať Sasukeho? Mám zlý pocit a bojím sa aby niečo neurobil" povedal som mu. Chvíľu na mňa nechápavo pozeral no nakoniec súhlasil a išiel do Konohy. 

Stál som v chodbe stratený v myšlienkach keď sa zrazu predo mnou objavil Tobi. "Narutoooooo" KU*VA! KDE SA TU TEN OBJAVIL?! Strhol som sa. "Čo je?" Spýtal som sa ho s počuteľným hnevom z toho že ma vystrašil. "Itachi ide robiť katsudon, ideš sa pozrieť ako zas chytá sliepku?" Škľabil sa, to som vedel aj napriek tej otravnej oranžovej maske. "Prečo nie, aspoň bude zábava" odvetil som a išiel som s ním. Mal som pravdu. Bola zábava sledovať ako Itachi naháňa sliepku hore dole, našťastie Kisame priniesol popcorn takže sme mali živú komédiu. A to doslova. 

Trvalo to asi 30 min kým Itachi sliepku chytil. Potom išiel rovno do kuchyne a začal variť. Bez slova som prišiel za ním a pomohol mu. Keď sme dovarili, jemne sa na mňa usmial. "Ďakujem" 

/Sasuke/

Neviem ako ale zobudil som sa v nemocnici s prelepeným predlaktím a infúziou v druhej ruke. Obzrel som sa ale nikde nikto nebol. No po pár minútach sa tam objavila sestrička. "Už si hore, super. Neviem čo sa deje ale takú hlbokú ranu si si asi neurobil len tak, museli sme to zašiť inak by si vykrvácal." Hovorila so strachom v hlase no mne to bolo jedno. Asi by som radšej vykrvácal. Predsa len všetko čo som kedy mal či na čom mi záležalo je preč. A ja som už nemal nič. 

Po pár hodinách, keď dotiekla infúzia tak ma pustili domov. Prechádzal som sa ulicou keď som zbadal Hinatu a Shikamarua. No to mi už chýbalo. Išiel som ďalej no oni si ma všimli. Išli hneď aj za mnou. "Hej Sasuke, tak tu si, už sme si mysleli že si skysol s Narutom v tej sekte. Kedy si sa vrátil?" Počul som Shikamarua s jeho klasickým uštipačným tónom. "Nič ti do toho nie je," povedal som a po pár metroch som sa zastavil. Počkať...Čo povedal?! Ako vie kde je Naruto? Otočil som sa na nich. "Čo si povedal?!" Shikamaru zastavil, nechápavo na mňa hľadel. "Čo konkrétne? Nie som jasnovidec ani nič, nevidím ti do hlavy." " Ako vieš kde je Naruto?!" Už som strácal nervy. "To bolo jasné že je s nimi. Veď má na sebe GPS," hovoril v kľude ako by sa nič nedialo. "TY SUKIN SYN!!!" Vybehol som na neho a vrazil mu do nosa. Netrvalo dlho a už sme boli v dosť tvrdej bitke. Zlomil som mu nos a roztrhol peru a k tomu ešte aj zlomil pár kostí. Hinata zavolala strážnikov a ja som skončil vo vyšetrovačke. Vyšetrovateľ mi dával zbytočné otázky na ktoré som m stručne a jasne odpovedal. Výsledok? Bol som za mrežami asi tak na rok. Aspoň som mal od všetkého a každého pokoj.

/Naruto/ 

Uplynuli asi 2 dni keď sa vrátil Deidara z Konohy. "Nazdar, mám pre teba dobré a zlé správy, čo chceš počuť skôr?"  Hneď začal a ja som si sadol s čajom v ruke. "Začni s tou dobrou," dal som mu odpoveď a počúval čo povie. "Sasuke je stále nažive, síce mal na mále lebo si zarezal žili do predlaktia, ale zaviezol som ho do nemocnice tak ho dali do kopy, je v poriadku... respektíve ako sa to vezme." Pozrel som sa na neho. "Čo? Ako respektíve? Čo sa deje?" Deidara bol na chvíľu ticho no potom sa nadýchol a spustil. "Je vo väzení...."