Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*16

/Sasuke/

Prekvapivo mi pomohol so sprchou a aj mi ošetril rany. Nevedel som ako reagovať, neskutočne som mu ublížil a nezaslúžil som si od neho niečo také. No mal som aj tak zlý pocit. Že sa opäť niečo pokazí. Po čase sa mi podarilo zaspať a spal som celú noc. Ráno som sa zobudil s obrovskou bolesťou v hlave. Bolo to ako keby mi pri hlave vybuchol granát, nie len že ma bolela hlava ale začala mi aj tiecť krv zo zašitej rany na čele. Skôr ako som si to všimol tak som cítil ako mi niekto utiera krv. Otvoril som oči a videl toho blondiaka. Stále som nechápal prečo mi pomáha. No bol som rád že som s ním. 

Keď si všimol že som hore tak sa jemne usmial. "Dobré ráno, za chvíľu ti donesiem raňajky, potrebuješ sa posilniť aby sa ti telo lepšie a rýchlejšie zahojilo. A dám ti aj niečo na bolesť" povedal ako mi prelepoval čelo. Ja som sa na neho pozrel a musel som sa ho to konečne spýtať. "Prečo mi pomáhaš...? Veď som ti ublížil...mal by si ma nenávidieť". Videl som ako sa jeho pohľad zmenil. Zosmutnel. "To je pravda, nenávidel som ťa celý ten čas...ale keď som ťa tu videl ležať niečo vo mne sa pohlo... stále ťa mám rád a nikto si nezaslúži tak trpieť... si vážne zranený a potrebuješ pomoc. A aj napriek tomu všetkému ti pomôžem... a dúfam že to nebudem ľutovať", odpovedal mi a ja som sa cítil ešte horšie. "Prepáč mi to...je mi to naozaj ľúto..." pozeral som sa na stenu, neschopný vnímať tie jeho psie modré oči. 

Postavil sa a odišiel. Bál som sa že som niečo pokazil. No po chvíli sa vrátil s miskou ramenu a sadol si ku mne. Ja som sa posadil a chcel si zobrať misku, no nedovolil mi to. "Nie, ty oddychuj a ja ťa nakŕmim. Potrebuješ tú ruku nechať v pokoji." Povedal a ja som sa musel trochu pousmiať a poslúchol ho. Keď som dojedol tak Naruto len položil misku na stôl. Ja som to už nevydržal a ľahol som si, nesmierne ma bolela hruď. Vtedy sa stalo niečo čo som nečakal. Zrazu si ľahol ku mne a obmotal ruky okolo mňa. Cítil som jeho vôňu a aj jeho kožu. Po chvíľke som opäť zaspal a prespal väčšinu dňa. No keď som sa zobudil, Naruto už vedľa mňa nebol, a vo vedľajšej izbe som počul divne zvuky. Postavil som sa a krívajúc som podišiel k izbe, bola Narutova. Dvere od izby boli pootvorené a tak som nakukol že čo sa deje a či Naruto nepotrebuje pomoc. No to čom uvidel bolo horšie ako všetky nočné mory dokopy. 

Keď zbadal že tam som zmeravel, ostal ako socha a tak isto on....

/Naruto/

Po sprche som išiel spať a ráno som hneď išiel urobiť raňajky a za Sasukem, keď som tam prišiel tak ešte spal, no jeho rana na čele začala krvácať, tak som mu ju ošetril a vtedy otvoril oči. Dobré ráno, za chvíľu ti donesiem raňajky, potrebuješ sa posilniť aby sa ti telo lepšie a rýchlejšie zahojilo. A dám ti aj niečo na bolesť" povedal som mu popri tom ako som mu prelepoval čelo ktoré už prestalo krvácať. Pozrel sa na mňa a zrazu sa spýtal niečo čo som nečakal. "Prečo mi pomáhaš...? Veď som ti ublížil...mal by si ma nenávidieť" Keď som to počul tak sa ma to dotklo a musel som uhnúť pohľadom. To je pravda, nenávidel som ťa celý ten čas...ale keď som ťa tu videl ležať niečo vo mne sa pohlo... stále ťa mám rád a nikto si nezaslúži tak trpieť... si vážne zranený a potrebuješ pomoc. A aj napriek tomu všetkému ti pomôžem... a dúfam že to nebudem ľutovať", Povedal som mu odpoveď bolestivo spomínajúc na to čo urobil tento diabol ktorého aj napriek všetkej bolesti milujem. Vtedy sa pozrel inam aj on a potichu vyslovil pár slov. "Prepáč mi to...je mi to naozaj ľúto..."

Ja som už nič nepovedal a postavil som sa, išiel som do kuchyne po misku s čerstvým ramenom. Sadol som si k nemu no ako náhle chcel zobrať misku tak som mu v tom zabránil. "Nie, ty oddychuj a ja ťa nakŕmim. Potrebuješ tú ruku nechať v pokoji." keď som to povedal tak sa jemne usmial a pomohol som mu sa najesť. Keď dojedol tak som misku dal nabok a on si medzičasom ľahol. Nevedel som to už vydržať a tak som si ľahol k nemu a obmotal ruky okolo neho. Po chvíli sme obaja zaspali. Po hodine som sa zobudil no Sasuke ešte spal, tak som ho nechal, potreboval teraz veľa oddychu. Postavil som sa a išiel som do svojej izby, no zastavil ma Itachi. "Stále ho máš rád?" spýtal sa ma dosť nečakane a ja som sa na neho len nemo pozrel, a nebol si istý čo mu mám na to povedať. Nevedel som sám čo poriadne cítim, no vždy sa mi v Sasukeho prítomnosti rozbúšilo srdce a to pri nikom inom nebolo. Vošiel som do svojej izby a Itachi za mnou. "On sa tak ľahko nezmení...neviem síce čo sa to s ním stalo ale takýto nebýval. Býval to zlatý malý chlapček s úsmevom na tvári" sadol som si na posteľ a pozrel sa na neho. "Možno je taký lebo stratil celú rodinu nemyslíš?" Dosť ho to zarazilo to bolo vidno. "Zahrávaš si s ohňom, ako náhle sa dá dokopy tak bude rovnaký ako predtým", nepozeral som sa na neho a v hlave som si prehrával všetky veci čo urobil. Vedel som že má pravdu. Neprešlo ani pár minút keď som cítil pery na tých svojich. rozšírili sa mi oči. Bozkáva ma Itachi Uchiha.  Prebleslo mi hlavou a o pár sekúnd neskôr som mu bozk opätoval. 

Chvíľu sme sa bozkávali, neveril som že niekto môže bozkávať lepšie ako Sasuke, no asi to majú v rodine. Po pár minútach som sa od neho odtiahol aby som nabral dych a všimol si Sasukeho ako stojí vo dverách. A do kelu....