Naruto x Sasuke - in love with a demon SK

*15

/Sasuke/

Videl som ako zmeravel keď som sa na neho pozrel, bol v šoku to bolo jasné. Nemal na sebe ten ich divný plášť a mal so sebou batoh, asi bol práve niekde preč. Po chvíli sa len otočil a odišiel. Čo iné by som aj čakal, musel ma nenávidieť ešte viac ako predtým. Tak som len otočil hlavu a snažil sa zadržať slzy. Cítil som ako si niekto sadol na posteľ ku mne. Bol to Itachi. Jemne mi dal ruku na nohu a hladil ju, možno že vyvraždil celú našu rodinu ale stále to bol môj brat. Mal som ho vždy nesmierne rád a staral sa o mňa. "Naruto mi povedal čo sa dialo....čo sa to s tebou stalo?" Keď som to počul tak ma zamrazilo, super, teraz ma bude nenávidieť ešte aj on. Aj keď, nič iné si aj tak nezaslúžim. Bol som ticho a nepovedal som ani slovo. Itachi pochopil a po chvíli odišiel. 

Ležal som tam bez jediného pohybu a zatvoril oči. Zaspal som na niekoľko hodín a mal som samé nočné mory. Zobudil som sa kompletne spotený a prudko som sa posadil. Okamžite mnou preletela bolesť a musel som si zahryznúť do ruky aby som tú bolesť vedel vydržať. Po chvíľke som sa upokojil a pozrel pred seba. Skoro som dostal infarkt, kedy sa tam objavil?? Pred chvíľou tam nebol. A teraz tam sedel, rovno oproti mne. Ten modrooký blondiak. Sledoval ma tými jeho veľkými očami. "Mal by si ostať v pokoji, máš vážne zlomeniny a mohli by sa ti potrhať štichy na hrudi. Chvíľu tu budeš musieť ostať kým sa dáš dokopy" Povedal chladným hlasom a celý čas ma sledoval. "Prečo mi to hovoríš...prečo sa vôbec o mňa staráš, veď som predsa démon a nenávidíš ma...." povedal som potichu a zas si ľahol. Postavil sa a sadol si bližšie ku mne. Nemohol som sa na neho pozerať keď som vedel čo všetko som mu urobil. "Mal by si si dať sprchu, si od krvi a celý spotený" 

Keď to povedal bol som prekvapený lebo som nečakal že by sa o mňa ešte niekedy zaujímal. No jemne som prikývol  

/Naruto/

Musel som odísť, nevedel som to vydržať. Najprv ten sen a teraz je tu, leží tam v posteli, dokaličený a celý od krvi. Nemyslel som si že s ním ešte niekedy budem s ním v jednom dome. No nakoniec som sa upokojil a išiel som do svojej skrine a zobral tepláky, tričko, obväzy a uterák, celé som to zaniesol do kúpeľne. Potom som išiel do jeho izby a sadol si oproti nemu. Spal. vyzeral pokojne...tak ako naposledy keď sme boli u neho. Nevedel som prečo ale keď som ho videl tak sa mi rozbúšilo srdce. Nechcel som si to priznať no stále som ho mal rád. Aj keď som nechcel. Chcel som ho nenávidieť no nešlo to. Bolo to nemožné. 

 Keď sa zobudil, sedel som oproti nemu a sledoval čo sa deje. Bol v bolestiach to bolo vidno. Celý čas som ho sledoval.  "Mal by si ostať v pokoji, máš vážne zlomeniny a mohli by sa ti potrhať štichy na hrudi. Chvíľu tu budeš musieť ostať kým sa dáš dokopy" Povedal som mu keď som videl ako si hryzie ruku od bolesti. Pozrel sa na mňa a potichu mi odpovedal ako si naspäť ľahol. "Prečo mi to hovoríš...prečo sa vôbec o mňa staráš, veď som predsa démon a nenávidíš ma...." To ma donútilo sa postaviť a sadnúť si o niečo bližšie k nemu. Nepozeral sa na mňa, bol v bolestiach a vyzeral že má čo robiť aby zadržal slzy. "Mal by si si dať sprchu, si od krvi a celý spotený" Povedal som ako som ho sledoval. 

Chvíľu to trvalo no nakoniec prikývol a posadil sa. No bolo jasné že sám to nedá. Podoprel som ho a pomaly som mu pomohol ísť do kúpeľne. Sadol si na vaňu a pozrel na mňa tými svojimi čiernymi očami. "Mohol by si mi pomôcť...?" Spýtal sa ma a pozrel sa na zem. "Samozrejme" jemne som sa usmial a pomohol mu sa vyzliecť a aj si sadnúť do vane. Pustil som teplú vodu a opláchol ho. Pomaly som ho umyl a umyl som mu aj vlasy. Bolo mi hrozne keď som videl jeho telo, mal na sebe samé jazvy. Nové ale aj staré, vyzerali ako keby si ich urobil sám. Bol aj chudší ako bol predtým. Aj napriek všetkému som sa o neho musel postarať. Mal som ho rád a aj po tom všetkom čo urobil si nezaslúži aby takto trpel.  Bol pokojný no vyzeral byť v bolestiach, keď som ho doumýval tak som mu pomohol sa obliecť a obviazal so mu rany a dal mu niečo proti bolesti. Bolo vidno že je zmätený a nevedel čo sa deje. Nakoniec som ho zobral naspäť do postele. "Oddýchni si...potom neskôr prídem" Povedal som a chcel som odísť. 

"Ďakujem Naruto..." povedal a ja som sa len jemne usmial a prikývol, následne som už odišiel do kúpeľne a dal si sprchu aj ja.