Láska v New Yorku🖤 /SK/

2. kapitola 😧

Vystúpila som zo žltého taxíka, ktorý sa už ponáhľal za iným zákazníkom. Zaplatila som šoférovi a otočila sa celom k obrovskej presklenej budove. Stala som pred samootvátacími dvermi a len som sa tak dívala hore a rozmýšľala čo má asi tak čaká v prvý deň. Vykročila som teda tou správnou a teda pravou nohou vpred. Dvere sa otvorili a ja som stála v obrovskej hale z ktorá bola prepracovaná až do detailov ani ma neprekvapuje, že je to tu všetko v tmavej sivej a čiernej farbe. Zamierila som si to k informáciám kde už stalo zo dvadsať ďalších ľudí, myslím že to boli ďalší nový stážisti.

Prepáčte, som Eda Sparks, som stážistka, vraveli mi aby som si sem prišla po svoju menovky.Áno, samozrejme počkajte chvíľu! Odpovedala mi mladá žena v uhľadom čiernom kostýme s menovkou Sue Thomas. Otočila sa na mňa s tým že mi do rúk podáva moju menovku. Ďakujem Vám, poďakovala som sa a namierila som aj to k stážistom. Keď zrazu nastalo ticho, šum prestal a každý spomalil. Nechápala som čo sa to deje. Otočila som sa a v tom som zbadala ako do vchodu vchádza Edward Carraway spolu s jedným musím s ktorým sa rozprával a s ďalšími dvoma asi 2 metre za nimi. Rozmýšľam, že to budú určite jeho strážcovia ako keď ich majú ľudia z filmov, úplne ako film. Pomyslela som si ale nevenovala som im ďalšiu pozornosť. Sedíme všetci vo veľkej miestností, mala by to byť tretia najväčšia zasadačka v tejto firme. A to som si myslela že je tou najväčšou. Za ten čas nám naša vedúca ukázala pol spoločností. Rozdelili sme sa na skupiny podľa toho kto bude v akej oblasti pracovať. Je pol dvanástej a všetci sme už nervózni, nikto z nás nestihol raňajky a tak sme hladní a čakáme na nejaké privítanie na vedenia. Má prísť druhý zástupca pána dokonalého, teda samozrejme riaditeľa Carrawaya. V zasadačke bol veľký hluk keďže nás tu bolo naozaj veľmi veľmi, každý sa zoznamoval a rozprával medzi sebou. Na som sa stihla zoznámiť so super dievčatkom, volá sa Lily a bude pracovať na oddelení manažmentu ako ja a takisto a nami bude aj Max, chalan podľa všetkého veľmi cieľavedomí. Z ničoho nič sa dobre otvorili, vstúpili dvaja ľudia v čiernych oblekoch, tuším že som ich už dnes videla, ale na druhej strane mužov v čiernych je tu viac než 100. Ostali stáť pri dverách a do vnútra vošiel on, samotný Edward Carraway. Všetci sme ostali zaskočení, nikto z nás nečakal že k nám príde on, keďže sme mali úplne iné informácie. V miestnosti zrazu nastalo ticho ako keby do triedy prišiel profesor, ktorý má u svojich študentov veľký rešpekt. Čakali sme čo nastane, čo nám povie, ako sa bude správať. Všetkých nás privítal, hovorím niečo o firme o víziách, o tom ako aj on stážoval, samozrejme ale firmu má po otcovi! Príhovor pokračoval a mne v tom zazvonil telefón, melódia sa ozývala celou miestnosťou.

"Slečna, je to neslušné keď Vám na takomto zasadaní zvoní telefón" ..ozval sa Carraway a jeho pohľad na upriamoval na mňa.

"Pardón, veľmi ma to mrzí, ale je to dôležité" ..zakričala som aby ma bolo počuť, a to aj bolo. Úplná hanba.

"Ak je niečo dôležité, než toto nech sa páči" ..ukázal na dvere a pokračoval v rozprávaní.

"To si snáď robia srandu" ani som si neuvedomila, že som to povedala nahlas. Zahanbila som sa lebo Carraway sa znova pozrel na mňa. No už nepovedal nič len svojim chladným pohľadom odvrátil zrak odomňa. Ja som vstala vzala si svoje veci a odišla som pred a miestností. A aby na mňa nezabudol búchla som dvermi a to poriadne.

Doparoma, čo budem teraz robiť? Veď za jeden blbý telefón ma nemôže odtiaľ hneť vyhodiť. Čo poviem mame, May? Bože môj! Kričala som a bolo mi jedno že sa na mňa pozerajú. Pre mňa je toto veľmi dôležité. Z hnevu som sa nakoniec rozplakala. Sadla som si na sedačku a tvar som si zakryla do dlaní.

"Slečna je vám niečo?" Prišiel ku mne muž, celkom na pohľad milý a podával mi vreckovku.

" Všetko je v poriadku, len mám niečo v oku a okrem iného ma poriadne naštval pán chladný ksicht Carraway." zaklamala som a zápätí povedala prwbduy a vzala som si od neho tu vreckovku.

"Čo Vám vyviedol? " Pousmial sa a prisadol si ku mne.

"Vyhodil má a to len preto že mi zazvonil telefón" ..odpovedala som a opäť mi prišlo smutno.

"No on nemá rád ak ho človek vyruši, ak má nejaký príhovor, ak sa nemýlim budete teda jedna zo stážistov?" .. opýtal sa a usmial sa.

"Bohužiaľ už asi bývalá stážistka" ..podotkla som s hodila si obal s papiermi na sedačku vedľa.V tom zo zasadačky vyšiel on aj so svojou ochrankou, keď ma videl namieril si to rovno ku mne. Bála som sa čo nastane, dá má vyviesť svojou ochrankou? Alebo na mňa začne vrieskať? Už som sa začína zmierovať s tým že som skončila. Už keď bol skoro pri mne otočil sa m tomu mužovi pri mne.

"Sam, čo tu robíš?" Naňho sa nepozeral takým tvrdým pohľadom.

"Braček, našiel som tu to dievča ako plače, vraj si ju vyhodil" .. dodal a na som ostala ako obarená, povedal braček, preboha oni sú bratia a ja som tu pol hodinu nadávala na jeho brata, tak teraz mi je už vážne koniec. Postavila som sa a namierila som si to ku výťahom. Keď ma v tom chytil za ruku jeden s nich. Otočila som sa a bol to Edward Carraway.

"Počkajte slečna, ešte sme neskončili" ..

                                                               Pokračovanie v ďalšej časti.🌼