Láska v New Yorku🖤 /SK/

14. kapitola 🤷🏼‍♀️📲

Mame sa stav za víkend trochu zhoršil, dostala vysoké teploty a nevyzeralo to vôbec dobre. V nedeľu podvečer mi volala primárka súkromnej kliniky kde bola mama. Okamžite som si zbalila pár vecí a vyrazila som na druhú stranu New Yorku. Cesta bola dlhá, a neskutočne som sa bála. Viem, že to možno raz príde pretože choroba, ktorú má nevyspytateľná, ale verila som, že sa z toho dostane. Keď som tam prišla musela som sa ísť vydezinfikovať a aj napriek tomu som sa mohla na ňu pozerať len cez chodbu. Zakývala som jej a ona sa na mňa pousmiala ako najlepšie sa jej dalo. Po chvíli však prišila primárka a vysvetlila mi že už je všetko v poriadku. Vraj to bola len rekcia na nové lieky, ale teplota jej klesla a zápal ustál. Aj keď som sa sem nemusela tak hnať bola som rada že ju vidím aj napriek tomu že sme si mohli iba zakývať. Už mi chýba. Chýbajú mi naše večerné rozhovory a nedeľné prechádzky. No verím, že to príde a bude v poriadku.

Do práce som už nestíhala. Sedela som na nemocničnej chodbe na ktorej už bolo prítmie. Bola hlboká noc a situácia v nemocnici bola pokojná , sestričky sa smiali a rozprávali s lekármi a ja som sedela na kresle a rozmýšľala. Kým sa vrátim na Manhattan bude ráno a už zavčas rána sú veľké zápchy. Trochu som si zdriemla keď ma po chvíľu zobudila vrchná sestra, ktorá mi podala kávu a milo povedala, žeby som tu nemala byť aby som sa vrátila domov. Pozrela som sa na hodinky, ktoré boli nad pultom pri informáciách. Bolo pred šiestou. Zavolala som si taxík, dala som vedieť May a zavolala som tiež aj Ann aby ma dnes ospravedlnila. Nebola proti, vraj dnes vo firme nebude nič extra tak si môžem zobrať voľno. Bola som rada, bola so rada za to, že si môžem pospať doma v posteli a aj za to že ho neuvidím. No momentálne najviac potrebujem jedlo a mäkkú posteľ.

***

„Konečne posteľ" povedala som si nahlas keď som ju zbadala len minútu po tom ako som sa vrátila. May ešte spala a ja som sa nezmohla na to aby som si niečo dala pod zub a okamžite som zaspala. Ešte oblečená, ale bolo mi to v tej chvíli jedno.

Zobudila som sa o pol jednej. Nepamätám si kedy som si naposledy tak dlho pospala. Vstala som z postele okamžite a dala som si sprchu. Keď som prišla do kuchyne všimla som si tanier s raňajkami a pri ňom odkaz:

„Eda moja, som rada že je mamina v poriadku. Nebudila som ťa, ale urobila som raňajky. Pekný deň. May

PS: Káva je v termoske 😉".

May je najlepšia kamarátka a som rada, že ju mám. Dala som si raňajky a samozrejme aj kávu, ktorá bola ešte stále horúca a konečne si môžem vyložiť nohy. Zapla som si televízor v ktorom bežal seriál F.R.I.E.N.D.S., taká klasika, ktorá stále pobaví a neomrzí. Už som sa dostávala do deja a smiala som sa na vtipe od Joeyho. Jeho som mala najradšej. Zrazu mi začal zvoniť telefón. Volala mi Ann.

„Prosím Ann?" zodvihla som

„Ahoj, Eda viem že si si chcela zobrať voľno, ale súrne potrebujem aby si išla s pánom Carrawayom na stretnutie do jednej luxusnej reštaurácie. Je to stretnutie s veľmi dôležitým partnerom. Mohla by si ísť? Ja tu mám veľa papierovačiek a tá reštaurácia nie je ďaleko od tvojho bytu" začala rozprávať tak rýchlo, že som si to musela spätne v hlave dávať súvislosti, Tak či onak nemohla som jej povedať nie.

„Pôjdem samozrejme, len mi daj adresu Ann" dodala som a prevrátila som očami dohora.

„Jasné posielam. Pán Carraway o tom vie, že prídeš stretnete sa tam o druhej"., vysvetlila mi pár detailov a položila. Akoby vedela, že nepoviem nie. Mám to, ale deň. Môžem sa ísť pripraviť a vyraziť. A to som si myslela, že ho dnes neuvidím. Osud ma asi iné plány. 

Pokračovanie v ďalšej časti. Ak sa Vám príbeh páči určite dajte vedieť do komentára. Spätná väzba mi pomôže pri ďalšom pokračovaní. 🌼