Láska v New Yorku🖤 /SK/

5. kapitola 😥

Všetky maily som vybavila, stretnutia dohodla, už som len preposlala mail Carrawayovi a konečne som sa išla naobedovať, teda ak sa to dá nazvať obedom veď už je niečo po pol tretej. Vzala som si kabelku a išla som do firemnej reštaurácie kde máme obedy za polovicu plus pitie zadarmo, aspoň nejaký benefit to by som ako stážista asi nemala. Vybrala som si celkom fajn jedlo a už som len čakala. Písala som s May ona stále študovala a pracovala v kaviarni pod naším bytom, je to naše obľúbené miesto a robia tam najlepšiu kávu v celom N.Y.C.

„Máš tu voľné?" ozval sa mužský hlas, ktorý som spoznala. Bol to Sam, brat Edwarda.

„Samozrejme len si sadni ak ti nevadí sedieť s asistentkou tvojho brata".. podotkla som a odoslala rozpísanú správu May.

„Ako sa ti darí v prvý deň? Nerobí ti nervy Eddie?" pousmial sa a vzal si do rúk dnešné obedové menu.

„No ako sa to vezme, ešte s ním mám dnes stretnutie o šiestej".. zamyslela som sa odpila som si z kávy.

„To je asi nejaká novinka môj brat nikdy nemáva schôdzky o takom čase, o takom čase zvyčajne chodí behať so svojím psom"..

„On sa vie postarať o psa?" tak toto ma naozaj veľmi pobavilo. Edward Carraway má psa.

Ešte sme sa zhovárali so Samom a potom som už odišla hore do kancelárie, bolo niečo po piatej a ešte som mala chvíľu predtým ako pôjdem za ním. No to čo mi povedal Sam ma dosť prekvapilo, že o takom čase už nemáva stretnutia a už vôbec nedáva dozor nad tým kde sa podpisuje pracovná zmluva. Nuž neviem, asi má na to nejaký dôvod. Chvíľu som pozerala nejaké videá, bolo už 17.56 a tak som sa rozhodla ísť za ním. Ani som si neuvedomila, že nie je vo svojej kancelárií. Teraz ho mám čakať alebo? Sadla som si na chodbe do kresla aby som mala výhľad na výťah. Už prešlo 20 minút a stále tu nie je. Určite tu nebudem čakať do večera, dnes som dohodnutá s May, že si vypijeme kávu na terase.

Keď som už išla výťahom dole, niekto ho privolal na tretie poschodie. Dvere sa otvorili a v nich stál on, Edward Carraway. Mal na sebe športovú bundu a rifle, vyzeral tak obyčajne a normálne až som ho nespoznala.

„Vy ste ešte tu Eda?".. to si hádam robí srandu.

„Ak si spomínate o šiestej som Vás mala čakať aby sme spolu podpísali zmluvu, ale asi ste mali niečo dôležité, no teraz už nemienim ísť znova hore a byť tu ešte ďalšiu hodinu, už som mohla byť doma a namiesto toho som nestihla metro, nestíham obchod a som celkom nervózna" zasa som sa ukázala to aká som prchká a poviem všetko čo si myslím. Asi malo na to vplyv jeho oblečenie, pôsobil naozaj úplne inak.

„Nekričte slečna Sparksová, mrzí ma to zabudol som".. podoprel sa rukou o dvere vo výťahu až teraz som si uvedomila, že stále stojíme na tom istom poschodí.

„Prečo ten výťah stojí? Potrebujem ísť preč" už som asi naozaj kričala, ale jedno čo naozaj nemám rada stiesnené miesta. Začala som panikáriť a určite som už bola celá biela.

„Kľud Eda, dýchaj " chytil mi dlaňami tvár a ja som sa zapozerala do jeho očí, vtedy som sa naozaj upokojila. Výťah sa pohol tak prudko že sa naše tváre dotýkali čelami. Opäť som cítila jeho vôňu až sa mi skoro podlomili kolená.

„Som v poriadku, ďakujem".. odtiahla som sa a výťah konečne zastal na prízemí. „potrebujem sa rýchlo nadýchnuť čerstvého vzduchu " ešte som dodala a utekala som doslova von z budovy lebo som sa tam skoro zadusila z toľkého napätia a uzatvoreného miesta. Musím ísť okamžite domov a dať si ľadovú sprchu. 

Pokračovanie v ďalšej časti 🌼