8. kapitola 👳🏼‍♀️📱

45 3 0
                                    

Čakali sme pred kinom na Sama, ktorý už tak trochu meškal, May sa dnes poriadne vyparádila, zvyčajne oblečená v čiernom si dnes dala na seba šaty a vlasy do vĺn, za to ja som zvolila a dala si tričko a džínsy. Film sa má čoskoro začať snáď to Sam ešte stihne. No a v tom už k nám bežal miernym tempom Sam.

"Dobrý večer dámy, prepáčte že meškám, ale brat má zdržal" ...zadychčane rozprával.

Potom som ho zoznámila s May, vyzerá to tak že sa jej Sáme zapáčil prvýkrát v živote vidím, že sa aj ona dokáže červenať. Bolo to naozaj milé, dokonca si mali aj čo povedať. Popravde má film celkom uspával, možno to je tým ranným behom, ktorú nevyšiel až tak veľmi dobre. Ich však veľmi zaujal a sledovali ho s otvorenými očami.
Keď film skončil išla som si ešte opláchnuť tvár na wecko, potom sme sa vybrali k východu pre taxík, ktorý o takejto hodine odchytiť je hotové umenie.

"Dámy dostal som nápad a s ním nám zaistim skorý príchod domov" .. zasmial sa Sam a na chvíľu sa vyparil.

"Ten somár nás tu nechal samé, s kým si ma to zoznámila Edaaaa" nahnevane poskakovala May, ktorej už bola v tých šatách zima. Zrazu k nám pristúpilo auto a otvorilo sa predné okno.

"Povedal som,že nám vybavím odvoz" zasmial sa a ukázal aby sme nastúpili do zadu. Keď som sa pútala pádom zrazu sa ozvalo. "Dobrý večer Eda" .. Sam nám ako odvoz vybavil taxík menom Edward Carraway.

"Dobrý večer..hm Sam mohli sme ísť kľudne taxíkom" ..podotkla som a v tom do mňa búchla May.

"Kedy ťa bude viesť domov tvoj sexy šéf aj s jeho sexy bratom hm?, Tak mlč a ideme" ..zašepkala a vytešovala sa celú jazdu až k nášmu bytu. Okamžite som vystúpila ako prvá, poďakovala som a snažila sa ujsť pred týmto chlapom čo najďalej. Bože, už vie aj kde bývam. Dnes naozaj asi tak skoro nezaspím.

Ráno som sa zobudila na zvonček pri dverách, May nezobudí ani najhlučnejší tank na svete. Nevôľou som vstala, vzala si župan, na nohy hodila papuče a pomaly som sa dotrepala k dverám, rukou som sa začesala a otvorila dvere.

"Panebože" ..zvrieskla som s okamžite som ich zabuchla. To sa mi iba sníva, to je iba sen, opakovala som ti to dookola až kým som nepochopila že naozaj pred mojimi dverami stojí Edward Carraway. Už tak musí stať asi 5 minút, kiež by odišiel, ale znova zazvonil. Veď vyzerám hrozne ako mu môžem tak to otvoriť?. No nič to je jedno idem na to.

"Mrzí ma to, trochu ma to prekvapilo, čo, čo vy tu?" ..koktala som ako šibnutá, ale nemohla som inak onma vážne privádza do úzkych.

"Včera ste si zabudli v mojom aute telefón, tak som vám ho doniesol osobne" vybral z vrecka telefón a podával mi ho.

"Nemuseli ste si robiť starosti, mohlo to počkať kľudne do pondelka" ..dodala som a vzala som si mobil z jeho rúk. Dotyku jeho ruky som sa nevyhla, a bolo to také elektruzujúce až som na malý moment prestala racionálne uvažovať.

"Určite ho budete potrebovať a išiel som okolo" znova sa podiprel lakeť a tým bol aj bližšie ku mne. Znova som cítila jeho vôňu a opäť som sa strácala v slovách.

"Ďakujem ešte raz" ..vykoktala som sa a len sme tak na seba pozerali, potom mi prešiel z ničoho nič rukou po prameni vlasov, jemne sa mu pri tom dotkol aj líca, opäť som horela. Nemohla som so sebou nič iné urobiť, nevedela som čo povedať.

"Mali ste tam toto" ..ukázal na malý kúsok pierka asi z môjho vankúša.

"Tak idem, mám prácu" ..dodal a otočil sa na odchod.

Ja som tam nemo stala ešte asi tri minúty a vrátila som sa do bytu, ľahla som si späť do postele a snažila som sa sa zaspať a dúfať, že toto bol len sen.

Pokračovanie v ďalšej časti 🌻

Láska v New Yorku🖤 /SK/Où les histoires vivent. Découvrez maintenant