Láska v New Yorku🖤 /SK/

15. kapitola 👩‍❤️‍💋‍👨

Práve kráčam k reštaurácii v ktorej sa má konať stretnutie so spoločníkom Carraway Holding. Mala som na sebe krásne biele šaty s viazaním na dekolte a s hnedým koženým opaskom. Chcela som zapadnúť medzi dvoch elegantných bankárov a manažérov aj keď som len asistentka jedného z nich. Vstúpila som dnu a odsluhe pri dverách som oznámila ktorý stôl je rezervovaný pre mňa. Pustil má do vnútra. Trochu som sa rozhliada okolo seba. Bola to naozaj luxusná reštaurácia ladená do zeleno biela a páčilo sa mi že vsadili na dekorácie ako si živé kvetiny. Ľudia v nej bolo nahodený a prevažne to bolo kiziiv čiernych oblekoch. Popri všetkých som si jeho všimla okamžite. Edward Carraway je muž nezameniteľný a okamžite si ho človek všimne ak je s ním v jednej miestnosti. A možno mi už načisto šibe. Preglgla som a s hrčou v krku som sa vybrala uličkou k stolu kde už sedel. Kým som kráčala úpenlivo hľadel do papierov, ktoré mal na stole pred sebou a ani sa nepohol, asi niečo k tejto schôdzi. Prišla som k stoličke vedľa a pozdravila sa oň okamžite so mnou nadviazal očný kontakt.

"Zdravim, pán Carraway" pousmiala som sa a on sa ihneď postavil zo stoličky. Mal na sebe len košeľu, oblek mal uložený vedľa na stoličke.

"Slečna Sparksová, sadnite si". Dodal a odsunul mi stoličku a ukázal aby som si sadla. Tak som to urobila. A nastalo ticho. Ja som hľadela do papierov ktoré boli na stole a on svoje pohľad upieral na mňa. Cítila som to, cítila som ako má jeho pohľad spaľuje aj cez moje šaty. Nemohla som sa sústrediť na tie dokumenty.

"Prečo sa na mňa toľko pozeráte?" Už som to nevydržala a pretla som to ticho a napätie medzi nami dvoma.

Už by mi aj odpovedal, ale v tom k nám prišiel vysoký chlap v zrelom veku. Bol to spoločník spoločností. Vyviedol nás oboch z napätia.
Celá schôdzka už prebiehala formálne preberalo peniaze a investície a ja som zapisovala a párkrát som sa zapojila do konverzácie. Bol to milý chlap a vedel zavtipkovať, čo sa nedalo povedať o Edwardovi.  Celú dobu má však zaujímalo či mi chcel odpovedať na moju otázku. A nemohla som to nechať iba tak to. Keď skončila schôdza všetci sme odišli z reštaurácie naraz. Chvíľu sa ešte rozprávali pred reštauráciou a potom sme sa s ním rozlúčili. A ostali sme opäť sami.

"Teraz mi už môžete odpovedať na moju otázku" začala som znova a on začal nervózne prestupovať z nohy na nohu. 

"Eda, nemôžeš so mnou pracovať" ..neho tvár sa k mojejy priblížila a pozeral sa mi rovno do mojich očí.

"Ako to myslíte?, Mám výpoveď?" Nechápala som ako to myslel.

"Nemôžem ťa mať vo svojej blizksorou lebo z teba úplne šaliem a nie som to vtedy ja" dodal a jeho no sa dotýkala môjho. Mala som chuť ho pobozkať aby netáral hlúposti.

"Ale, veď ja. Nerozumiem robím niečo zle?" ..zmohla som sa len na to a vdychovala som jeho vôňu.

"Veľmi ma priťahuješ a nemôžem si potom pomôcť, keď budeš pri mne neovládam sa a to nie je správne".

Pôsobil úplne inak, už nebol arogantný ani chladný bol iný a mne sa to páčilo. Veľmi. On sa mi páči a kašlem na to čo vraví. Pobozkala som ho. A spolupracoval. Nebola to len pusa ale bolo to bozkávanie také vášnivé a keby to trvalo večne nehnevala by som sa. Chytil ma za pás a pritlačil k sebe. Bolo to úžasné. Po pár sekundách sa odsunul.

"Mňa sa nezbaviš, ak som raz začala pracovať prácu nenechám" usmiala som sa a on mi prešiel prstom po perách. Zase vo mne zobudil chute ho bozkávať, ale musela som sa ovládať a on tiež, veď predsa sme stáli na ulici.

"Vidím, že si tvrdohlavá, ale mali by sme ísť je tu veľa svedkov" poobzeral sa no vôkol a dodal "Máš dnes voľno, ale večer si ťa prídem ukradnutý" žmurkol na mňa, pustil mi ruku a odišiel k svojmu autu. Ešte som tam stála asi 5 minút kým som sa z toho spamätala. Bože môj, v bruchu mám asi milión lietajúcich motýľov. Neviem sa dočkať večera.

Pokračovanie v ďalšej časti 🌻