Nevedela som zabudnúť na večer kedy som ho spoznala. V ruke som držala papierik, ktorý mi včera dal do ruky. Bola na ňom nakreslená čierna ruža. Bolo na ňom jeho telefónne číslo. Nevedela som že jeden hovor mi zmení celý život a už nikdy nebude taký...
" Už sme tu!" Ozvala sa moja najlepšia priateľka Ji-ah. Pozrela som sa von oknom aby som videla kde sme. Zastavili sme pred novým barom, ktorý sa nachádzal v strede Seoulu. " Ideme do baru?" Ji-ah prikývla. " Chcela som ti nejako zlepšiť náladu." Usmiala sa. Vystúpili sme z auta a postavili sme sa do rady, ktorá bola pre barom. " Už sa nemôžem dočkať!" Prikývla som. Nebola som až tak nadšená z toho ako Ji-ah, ale tiež som sa tešila. Bola to zase taká zmena. Dostali sme sa konečne na radu, keď nás v tom zastavil bodyguard. " Meno." Ji-ah prevrátila očami. " Kim Ji-ah, Choi Nam-ra." Bodyguard sa pozrel do svojho zoznamu hostí a keď tam našiel naše mená, tak nás pustil dnu. Vnútri už bolo plno. Nečakala som že tam bude toľko ľudí. Tento bar nie je moc dlho otvorený a už tu je plno. Hrala tu veľmi hlasno hudba na ktorú každý trošku tancoval. Ji-ah sa na mňa pozrela. " Ideme si pre pitie?" Ja som iba prikývla.
" Ako si sa sem vôbec dostala? Tento bar nie je práve najlacnejší." Ji-ah niečo vytiahla z vrecka. " Dostala som od niekoho papierik." Zobrala som papierik do rúk. Bolo tam iba napísané miesto kam má ísť o akom čase. Otočila som papierik na druhú stranu či aj tam niečo nebude. Všetko je zaplatené. Iba toto tam bolo. Poriadne som si ho ešte prezrela. Na dolnom pravom kraji bola nakreslená čierna ruža. " Asi máš tajného ctiteľa." Ji-ah prevrátila očami. " No to určite." Drgla som do nej lakťom. " A kto ti to dal?" Ji-ah trošku znervóznela. " No... Ja som to našla pred tvojimi dverami keď som včera išla k tebe. Ups." Zamračila som sa. " Takže to je moje! Vráť mi to." Načiahla som sa ku nej aby mi vrátila papierik ale ona odmietla. " Nie! Nechaj mi ho, prosím. Je taká pekná." Hodila na mňa psie oči. Dobre vedela že tomu nedokážem odolať. " No dobre tak ti ho nechám." Prevrátila som očami a išla som na záchody aby som sa trochu ukľudnila.
Vyšla som zo záchodov a zabočila som do druhej uličky než by som mala. Blúdila som tam po chodbách ani neviem prečo. Nakoniec som došla na jednu chodbu kde sa nachádzali čierne dvere. Na dverách bolo napísané zákaz vstupu ale ja som bola moc zvedavá na to aby som odišla takže som vošla dnu. Vnútri to vyzeralo ako nejaká kancelária ale nejakého mafiána alebo čo. Dokonca aj tá stolička čo tam bola, bola určite drahšia než môj dom. Poobzerala som sa po miestnosti. Nikto tam nebol. Celé to bolo zladené skôr do tej čiernej. Bol tam čierny gauč, ktorý ma hneď zaujal. Sadla som si naňho. Bol tam ešte obrovský stôl na ktorom bola neskutočne obrovská kopa papierov a vedľa nich bol notebook, ktorý mal väčšiu hodnotu než niekoľko domov dokopy. Postavila som sa pomaly som išla k notebooku. Prstami som opatrne prechádzala po stole až po notebook. Chcela som ho otvoriť ale to mi svedomie nedovolilo. Bola tam ešte jedna miestnosť ale tam som už nešla pretože som sa tu necítila bezpečne. Rozhodla som sa odísť. Chytila som kľučku od dverí aby som odišla ale niekto mi v tom zabránil. Rukou mi zakryl oči aby som ho nevidela. Bola som mu otočená chrbtom. Cítila som jeho dych na mojej pokožke. Nabehli mi z toho zimomriavky. Podišiel bližšie k môjmu uchu aby mi mohol niečo pošepkať. " Vedel som že prídeš." Mal tak hrubý hlas. Cítila som na sebe jeho pohľad. Mala som pocit že som mala v bruchu milión motýľov. " Hľadala si ma?" V hlase bolo počuť že sa pousmial. Ostala som ticho. Nevedela som čo na to povedať. Ostala som z toho úplne v šoku. " Je vidno že nerada dodržiavaš pravidlá." Podal mi do ruky nejaký malý papierik. Otočil ma na seba ale stále som nič nevidela pretože stále mal ruku na mojich očiach. Nevidela som mu do tváre, ale videla som jeho oblečenie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zatajil sa mi dych. Mal dokonalé telo. " Ešte raz porušíš toto pravidlo, tak spravím niečo na čo nikdy nezabudneš." Potichu sa zasmial. Konečne som našla zas sebou kľučku od dverí a rýchlo som odišla preč z miestnosti. Oprela som sa o dvere a snažila som sa rozdýchať čo sa práve stalo. Uvedomila som si, že v ruke som stále mala papierik. Pozrela som sa na ňu. Bol taký istý ako pred tým čo mala Ji-ah len s iným textom. Bola tam aj čierna ruža len rozdiel bol v tom, že na nej bola krv. Na papieriku bolo napísané: Viem, že sa tu ešte objavíš. Čakám na teba. Bolo tam aj telefónne čislo. Zajtra mu zavolám.
________________________________
Zmazala som secrets z Wattpadu a namiesto toho som sem napísala túto novú knihu. Dúfam že sa vám páči.
