Neverila som už nikomu. Jungkook ma vystrašil.
Nastala noc. Bola som smädná, tak som išla dole po vodu. Zastavila som sa dole v chodbe, kde boli ruže. Bola na nich krv. Začala som si ich obzerať poriadne. Pod nimi bolo malým napísané nejaké ženské meno. Nadvihla som obočie. Niekto ju zabil? Alebo to bola Jungkookova priateľka? Nerozumela som tomu. Toto nebol jediný problém. Tieto neboli jediné ruže. Pomaly som chodila po chodbe a čítala som si mená. Boli to samé ženy. Ostala som trochu nervózna. Všimla som si na konci chodby niečo zvláštne. Boli to trochu iné ruže. Boli oveľa väčšie ako ostatné. Chcela som si prečítať meno ale nestihla som pretože som do niekoho narazila. Oblial ma studený pot. Nemala som tu čo robiť. Pozrela som sa hore, kto to bol. Stál tam Jimin. Vyzeral vystrašene. " Čo tu robíš? Tu nemáš byť. Rýchlo odíď, než ťa niekto uvidí." Zmätene som sa naňho pozrela. On sa o mňa staral? Zaujímal sa? To by som nepovedala po tom, čo Jungkook povedal. Určite ma chcú zabiť. " Nie." Jimin nadvihol obočie. " Ako že nie? Rýchlo. Nedopadne to dobre keď ťa uvidia. Budeš mať menej času." Zamračila som sa. " Nechceš mi povedať, čo sa deje?" V Jiminovych očiach som videla strach. " Ani si nevieš predstaviť ako rád by som ti to povedal ale nemôžem."
" O čom sa tu bavíte?" Za sebou som počula veľmi známy hlas. Jimin sa poklonil. On sa poklonil Jungkookovi. Nie je Jimin starší? " O ničom." Niečo sa muselo stať. Jimin ho zrazu rešpektoval. Nadvihla som obočie. " Bavíte sa snáď o niečom, čo nemôžem počuť?" Zasmial sa. Jimin pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. " Vypadnite! Nech už vás nevidím." Jimin vyzeral vystrašene. Asi sa mu s niečím vyhrážal. Išla som do svojej izby a pre istotu som sa zamkla.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
BLACK ROSE / j.jk
ФанфикNevedela som zabudnúť na večer kedy som ho spoznala. V ruke som držala papierik, ktorý mi včera dal do ruky. Bola na ňom nakreslená čierna ruža. Bolo na ňom jeho telefónne číslo. Nevedela som že jeden hovor mi zmení celý život a už nikdy nebude taký...
