S Jungkookom sme zastavili pred luxusnou reštauráciou. Jungkook vystúpil z auta a ako pravý gentleman mi otvoril dvere. Poďakovala som sa a vošla som dnu. Jungkook ma znovu chytil za driek a spolu sme sa posadili k jednému stolu, ktorý bol pri pódiu na ktorom hrali romantickú hudbu. Nikdy som nebola v takejto reštaurácií pretože som nikdy na to nemala peniaze. Nehovorím že som chudobná len nie som ani milionárka.
Prišiel k nám čašník a podal nám menu. " Dobrý večer pán Jeon." Poklonil sa mu. Jungkook sa iba uchechtol a prikývol. " Madam." Až potom mi dal do ruky menu. " Čo si dáš?" Jungkook sa ma spýtal a zahľadel sa mi priamo do očí. Pozrela som sa na menu. Panebože tie ceny. " Ehm... ja neviem. Niečo mi teda odporúčaj." Pousmiala som sa. Jungkook sa uchechtol. " Ja si dám tohto raka tak ak chceš, tak si ho daj aj ty." Usmial sa na mňa. Vôbec mi nepripadal ako nejaký zlý mafián. Stále nechápem aký dôvod mal na môj únos. Dokonca už mi to aj prestávalo prekážať že ma uniesol pretože som sa uňho mala lepšie. Pred tým som žila sama v malom byte. Proste v podnájme. " Dobre. Tak si dám toho raka." Vrátila som menu čašníkovi. " Ešte si dáme nejaké červené víno." Jungkook povedal čašníkovi, ktorý neváhal ani sekundu a hneď odišiel preč. Jungkook sa mi pozrel do očí. Neviem opísať jeho pohľad. Mám pocit, že vie čítať všetky moje myšlienky. Ako keby sa mi pozeral priamo do duše. Naskočili mi zimomriavky na tele. " Veľmi sa ti hodia tieto šaty. Mala by si sa takto obliekať." Obzrel si ma od hora až dole až nakoniec znovu zastavil na mojich očiach. Chcela som mu odpovedať ale namiesto toho som iba pootvorila pery. Nedokázala som nič povedať. Jungkook sa pousmial a začal mi pozerať na pery. " Tu je vaše víno." Vyrušil nás čašník. " Vďaka." Jungkook sa poďakoval a potom na mňa mrkol.
Práve sme dojedli a chystali sme sa odísť. Jungkook sa postavil a už kráčal smerom k vchodu. Ja som ho nasledovala až potom som si to uvedomila. " Jungkook. Veď si nezaplatil." Jungkook sa uchechtol. " Načo budem platiť vo vlastnej reštaurácií?" Chytil ma za driek a odišli sme naspäť do auta. On vlastní aj reštauráciu? Nevedela som čo k tomu dodať. " Nečakal som, že ťa to takto zaskočí. Toto je iba taká malinká reštaurácia." Zasmial sa a už pozeral na cestu aby sme nehavarovali. " Ešte chcem ti povedať jednu vec než dôjdeme domov." Pozrel sa mi na pár sekúnd do očí a popri tom ma chytil opäť za stehno. " Prosím, ignoruj Jimina. Viem, že neodišiel. Určite ťa bude chcieť. Bude s tebou manipulovať. Prosím nedaj sa." Iba som prikývla. Prečo by som ale Jungkookovi mala veriť? Veď ma uniesol a poznám ho iba pár dní. Budem si robiť podľa seba a nie podľa Jungkooka.
ESTÁS LEYENDO
BLACK ROSE / j.jk
FanficNevedela som zabudnúť na večer kedy som ho spoznala. V ruke som držala papierik, ktorý mi včera dal do ruky. Bola na ňom nakreslená čierna ruža. Bolo na ňom jeho telefónne číslo. Nevedela som že jeden hovor mi zmení celý život a už nikdy nebude taký...