Nachádzala som sa pri miestnosti kde som počula nejaký buchot, ktorý ma pred niekoľkými minútami zobudil. Všimla som si pri sebe čierne ruže, ale neboli obyčajné. Bola na nich krv. Ostala som z toho v šoku. Len dúfam, že to nebola reálna krv. Nemala by som tu byť. Bála som sa, že ma Jungkook uvidí, ale aj napriek tomu som neodišla. Nakoniec ma premohla moja zvedavosť a potichu som sa priblížila k dverám, aby som počula, čo sa tam deje. Nejaký muž kričal na niekoho. Zdalo sa mi, že niekto kričal na Jungkooka. To by som nikdy nepovedala že niekto bude kričať na Jeona Jungkooka. Problém bol v tom, že som nerozumela ich jazyku. Ten muž, predpokladala som že je to asi jeho šéf, rozprával po japonsky. Jungkook mu plynule odpovedal ako keby to bol jeho rodený jazyk. Zrazu tam ostalo ticho. Počula som ako niekto kráčal ku dverám. Rýchlosťou svetla som utekala naspäť do mojej izby. Dúfam, že ma nikto nevidel. Otvorila som nenápadne dvere a skontrolovala som, či ma nikto nesledoval. Nikto tam nebol. So šťastím som vydýchla a sadla som si na zem. Kto vie čo by sa mi mohlo stať. Stále neviem kto je Jeon Jungkook ale nemám z neho taký pocit, že je to dobrý človek.
YOU ARE READING
BLACK ROSE / j.jk
FanfictionNevedela som zabudnúť na večer kedy som ho spoznala. V ruke som držala papierik, ktorý mi včera dal do ruky. Bola na ňom nakreslená čierna ruža. Bolo na ňom jeho telefónne číslo. Nevedela som že jeden hovor mi zmení celý život a už nikdy nebude taký...
