BLACK ROSE / j.jk

RUN

Zobudila som sa na to, že mi niekto klopal na dvere. Vonku bola ešte tma. Dosť som sa bála. Pomaly som sa postavila z postele a prešla som k dverám. Potichu som sa ozvala, že kto tam je. " Otvor mi. Pomôžem ti." Bol to Jimin. " S čím?" Ostalo chvíľu ticho. " Jimin?" Otvorila som dvere. Jimin stál za dverami a pozeral sa mi priamo do očí. Vyzeral veľmi vystrašene. " Nam-ra." Objal ma. " Čo sa deje?" Nadvihla som obočia ale neodtiahla som sa, pretože som vedela, že to objatie potrebuje. " Chcem ti pomôcť utiecť." Usmiala som sa naňho. " Zlaté, že mi chceš pomôcť, ale to sa nepodarí. Sledujú nás." Jimin sa zasmial a zavrel pre istotu dvere. " Myslíš? Jungkooka poznám ako svoje boty. Viem, čo môžem od neho očakávať." Sadol si na posteľ. " Najprv ti všetko vysvetlím, čo sa deje." Povzdychol si, zhlboka sa nadýchol a potom pokračoval. " Jungkook ťa musel uniesť. Mal to prikázané zhora. Tie ruže na ktoré si sa pozerala sú na pamiatku ženám, ktoré zabil. Boli to jeho partnerky. Niektoré aj manželky. Ja som mu vždy pomáhal pretože som nemal na výber. Keď sa tam raz dostaneš, tak už nie je cesty späť. No mne sa to celkom podarilo. Nepočúvam príkazy, ktoré nám dali. Chcú ťa zabiť a vyhrážajú sa aj mne. Jungkook im stále verí a myslí si, že to je dobré, čo robí. Manipulujú s ním a preto chcem ti pomôcť utiecť, pretože v tomto už nechcem pokračovať." Nevedela som, čo mám povedať. Nedávalo to zmysel. " Počkať Jimin, ja ťa nechápem. Kto sú tí zhora? Kam ste sa dostali?" Jimin sa smutne dostal. " Bude lepšie, keď to nebudeš vedieť, že niečo také existuje. Toto celé sa netočí len okolo mafie." Ostali sme ticho. Nikto nechcel prerušiť to ticho. Jimin sa pozrel za mňa a bolo vidno, že mu došlo zle. " Vypadnite!" Rýchlo vykríkol. Zrazu som nič nevidela. Ostala tma. Nevedela som, čo sa stalo.