Necháš ma už konečne žiť?🥱

Stále musí byť párty💀

„Ahoj T/m hádam že sa ti páčila "náš" tréning, ale ako som videl tak hej:)" povedal zozadu neznámy muž. Potom sa mi všetci predstavili. Boli vážne milý a sympatický. Po chvíle som sa až tak nehanbila. Rečnili tam o ich taktike čomu som vôbec aleže vôbec nerozumel.. ale bolo to zaujímavé. Po pol hodinke sme odchádzali domov. Všetci vyšli zo šatne ako prvý a ja som išla trochu pozadu.
Zrazu sa ma niekto chytil za rameno zozadu. Dostala som infarkt aleže obrovský.
„Nejdeš somnou domov? Žeby sme si pokecali a tak ďalej?..." spoza chrbtu sa ma spýtal Šimon. Keďže ja a Šimon bývame od seba iba jednú ulicu tak som súhlasila a aj otec. No nejde mi do hlavy že prečo som si ho za tie roky nevšimla..ups.
Keď sme vychádzali zo štadiónu a boli sme von na schodoch..hneď som si všimla ako Juro nahodil na nás zabijácky pohľad. Nečudujem sa mu veď aj keby mne sa niekto páčil a ten chalan by išiel s inou babou mala by som chuť ju zabiť:D.
Neviem prečo ale išli sme k nemu.
„Takže dnes o tej 16:00 ideme von?"
„Jo v kľude a budeme sa musieť porosprávať Šimon:) no nejdem vás zdržiavať radšej choďte" ironickým hlasom povedal.. uuplne bolo vidno ako je nasratý smutný..
„Čau"
„Pa.."
Keď sme boli pri našom nádhernom parku spýtala som sa hneď Šimona.
„A kam vlastne idete s Jurom?"
„Ideme ku kamošovi na menšiu párty.."
„No len prosím vás neožerte sa až moc...a to "porozprávanie" mi povieš o čom ste sa "rozprávali" okej?"
„Pcha my a ožrať? NIKDY. Jo poviem ti.
Sme už tu tak hádam že sa zas niekedy stretneme a ahooj" silno ma objal a odišiel.

"Som domaa"
„Ahoj T/m taak ako bolo?"
„Docela dobre otec ešte neprišiel?"
„Nie ten išiel ešte do obchodu. Poď upiekla som koláč keďže som sa nudila a chcela by som vedieť či je dobrý.. predsa mne teraz bude chutiť všetko a radšej sa niekoho spýtam"
„okej ja si dám rada koláč"
Mama mi podala koláč a začala som jesť.
„Taak dobrý???"
Nemala som ani slov z toho aký je dobrý proste M-Ň-A-M
„Pcha že dobrý...on je vynikajúci. Tento koláč budeš musieť robievať častejšie ak nie tak mi dáš recept a ja spravím"
Mama sa pousmiala a odišla upratovqť kuchyňu.
Dojedla som kolapč odložila tanier do myčky a išla hore do izby.
„No bolo by dobré si trochu upratať izbu a naučiť sa niečo do školy neccem mať zase zlú známku.." hovorila som si nahlas sama pre seba.
Vrhla som sa nakoniec na učenie. Naučila som sa na Biológiu, Angličtinu a Matematiku. Po toľkom rozmýšľaní ma strašne bolela hlava. Chvíľu som si odýchla a začala upratovať izbu.
Trvalo mi to tak 1h - 1:15h.
„No konečne som to upratala mala som pocit že to je nekonečné upratovanie tvl"
Išla som pozreť do mobilu či náhodou si niekto na mňa nespomenúl a nenapísal. Nik bohužiaľ :,(. No mne to nevadilo išla som po sto rokoch si užiť večer s rodičmi.
„Emhhh prečo sú všade balónky a ozdoby na párty.?" Nechápavo som sa pozrela na rodičov že prečo o nič zas neviem.
„No prídú dnes ku nám chlapci čo hrajú somnou hokej aaa nestíhame ozdobiť všetko...mali prísť o 17:00 alee sme to presunuli na 18:15 a je 17:58 nechcela by si nám pomôcť prosím"
„Jaaj tak preto mama varila kolaaač ahaaa"
Povzdychla som si na znak že im pomôžem prichystať veci na "párty"

Takžee menšia čásť zas alee dnes toho som mala veľa zistila som že budeme písať z niečoho čo mi nejde takže som sa učila stále a nebudú dve časti iba jedna takže prepáčte a aj prepáčte za chyby😭❤️