Necháš ma už konečne žiť?🥱

51.

„Ale ja to myslím vážne.." povedala s vážnou tvárou..
„dobre dobre..len nemôžeš len tak dotrepať sem všetkých hokejistov a ich rodiny veď to je strašne veľa ľudí a to by sme nemali kde vopchať.. a isto by veľa ľudí z ích rodiny nechceli prísť kebo predá súkromie.." povedala som a chlipla si z minerálky.

„no dobre máš pravdu v mojej mysli to vypadalo lepšie.." tiež sa zasmiala
„no tak aspoň moja rodina tvoja a chalani.. Šimon, Samo a Juraj" pri slove Juraj mi vyfrkla z úst čína.

„on tu je Juraj?.." šokované som sa spýtala ani neviem prečo ma to tak rozhodilo veď predsa určite chce byť na sviatky tu než vo Fínsku sám..

„hej hej včera prišiel akurat"
Ďalej som to už nechcela riešiť..
„tak dajme že iba moja a tvoja rodina by sme sa stretli na Vianoce dobre?" Po dlhšej chvíli mi povedala. Tento nápad bol snaď najlepší z tých čo mi tu hovrila.

Prešli dve hodiny a my sme sa pobrali domov. Dohodli sme sa že pôjdeme presvedčiť rodičov nech na Vianoce sme spolu. Čo sa nám aj podarilo.

~Štedrý deň~
Zobudila som sa na otrasný zvuk z dola. Pozrela som sa na hodiny a bolo pol jedenástej. ČO?!!

Vystrelila som z postele a bežala do kúpeľne. Spravila som si vlastnú rannú rutinu. Obliekla som na seba vianočné teplaky a čierný croptop. Vlasy zatiahla do drdolu a išla dole.

No pre Kristové rany to si robíte srandu. Predomnou stojí.. JURAJ!! Okej t/m kľud pomaly budeš cúvať aby si ťa nevšimol.

Cúvam cúvam a narazím do stolíka s vázou ktorá spadne a rozbije sa..
No super a to som chcela byť potichu..

Pozrela som sa na rodičov a Jura ako na mňa pozerajú..no otcov pohľad ma vraždil..
Keď som sa pozrela na vázu tak som zistila že to je od moej prapraprababky no supeeer.

Skrčila som sa ku črepinám a začala ích zbierať.
„Ukáž pomôžem ti" povedal moc známy hlas. Všetci vieme koho to bol hlas nemusím ani hovoriť.
„nie netreba ja to pozbieram..ty choď za rodičmi.." nervózne som povedala. Cítila som ako mojím telom prúdi teplo, dlane sa mi začali potiť. No ak sa neporežem chcem potlesk!

Upratali sme všetko a ja som išla do kúpeľne si niečo dať.
„ako sa máš?" Spýtal sa ma zatiaľ kým som ja jedla jogúrt.
„celkom fajne.. čo ťa privádza k nám dnes?.." povedala som nervózne toľko odpovedí mi môže povedať no bojím sa tej jednej..

„tvojí rodičia ma pozvali k Vám nech niesom doma sám. Lebo rodičia išli na dovolenku.." Joj ale mi odľah... POČKAŤ ČO!!! ON TU BUDE CELÝ DEŇ!!

„J-já-j a.. budeš t-tu aj s-spať?" Nervózne som sa spýtala prosím nech povie NIE!!

„no mal by som" s celým jeho úškrnom sa na mňa pozrel lebo vedel že bude musieť spať buď v mojej izbe alebo na gauči a určite ho nedajú rodičia na gauč..

„tak deti choďte zatiaľ do izby a potom vás zavolám" povedal otec a odišiel do obyvačky no tak ja budem rada ak toto prežijem.

Prišli sme do izby a sadli na posteľ..nemám rada trápne ticho..

„strašne si mi chýbala.." z ničoho nič to vyslovil Haha keď poviem ja že ty mne nie tak čo sa stane?
Ne robím si srandu aj on mne chýbal ale ešte sa pri ňom necítiť dobre..stále ma drží tá minulosť.

„veď aj ty mne.. čo ideme robiť? Hádam tu nebudeme tak sedieť do večere" zasmiala som sa a pozrela na neho.

„tak ja neviem pozrime si niečo vianočné nech máme takú dobrú vianočnú náladu" pustili sme _____(pridajte si čo chcete) a pozerali

Po pól hodine zazvonil zvonček...

________________________________________________________
Ak nebudú časti tak prepáčte ale som prechladla a není mi 2xlepšie..