Necháš ma už konečne žiť?🥱

Neviem čo si o tom mám myslieť

Napapkali sme sa a išli sme si lahnuť do postielky. Nič sa nám už nechcelo. Proste som nejak zaspala ale ten spánok nebol až tak tvrdý aby som nič nepočula alebo necítila. Chvíľa ubudla a cítila som na sebe Jurov pohľad..nereagovala som na to a aj nevšímala..po chvíľke som už uplne zaspala.
Ráno:
Môj najviac milovaný budík ma musel zobudiť no našťastie nezobudil Jura.
No keď som sa pozrela na neho som si uvedomila že ma drží okolo pásu a je pritulený. BOŽE TEN JE TAK NÁDHERNÝ A ROZTOMILYYY AA.
Okej T/m spamätaj sa lebo ťa prefackám. Snažila som sa opatrne vymotať z Jurovich rúk. Hmm máte pocit že sa mi to podarilo keď Juraj má viac ako 190 a cez 90kg? Pcha ja som oproti nemu taká muška takžee asi ľahko nie. No ale ako moc to ani opatrné nebolo keďže po 5minutách trápenia som počula jeho rozospatý hlas.
„hmm..kam ideš?..."
„spraviť raňajky..ale sa mi to momentálne nedarý"
„hmh..ešte chvíľku tu buť...tak dobre sa mi dlho nespalo.." dal na mňa jeho úžasný úsmev no škoda že mal stále zalepené oči bolo vidno že je unavený.
„okej ale iba nachvíľu"
Vtedy si ma Juraj pritiahol k sebe a pevne objal. Bolo mi to dosť čudné..predsa nehodíme spolu aa spíme v náručí...emh..
Prešla chvíľka a u sa konečne Juraj prebudil z horbu🙏.
„no už si vyspatý?"
„jo ,ale sa mi ešte nechce ísť hore takže žiadne vstávanie nebude"
„a to zas prečo musím ja tu byť?" Ou to som asi nemala hovoriť..si predstavte je výraz teraz...
„to asi vyznelo zle...ja som to tak nemyslela iba že chcem ísť spravi-"
Nestihla som to ani dopovedať..
„nie nebudem ťa tu držať:)...choď spraviť raňajky ja zachvíľu prídem za tebou" smutný tínom povedal a snažil sa to povedať čo najpresvedčivo ale nedarilo sa mu..
No ja som sa rozhodla si tam ľahnuť a zostať chvíľa neuškodí je len 8hodín stíham ešte všetko.
Juraj iba hodil na mňa nechápavý výraz prečo som zostala tu.
„chvíľu tu ešte pobudnem"
To keby ste videli ten Jurajov výraz no ja som sa chcela rehotať vypadal ako keď príde majtel z dovolenky za psom.
Chvíľka prešla bolo 9hodín presne ta chvíľka bola 1hodina.
Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne nechcela som reagovať na Juraja lebo by som tam zas bola ďalšiz chvíľku a tak by to išla stále:)..
Spravila som si svoju hygienu nahodila som na seba čierne tepláky a čierne dlhé triko potom som si dala menší make-up lebo to momentálne nebolo somnou najlepšie a rozčesala vlasy nechala som si ich rozpustené nemám chuť si ich dávať do ťažkého copu.
Prišla som sa Jurom.
„keďže je 9:30 a ja som lenivá vďaka tebe teraz robiť raňajky neišli by sme si ho kúpiť?"
"Jasan" Juraj vyskočil z postele a išiel do kúpeľne ten nejaký čas mu to tiež trvalo. Prišiel v sivých teplákoch a čiernom tričku tiež dal si jeho šiltovku na hlavu. Ľudia nechcete mi zavolať záchranku jaa už fakt neviem čoo mám robiť pri ňom ale asi roztapať.
„hmm čo tak pokukuješ po mne" nahodil je uškrn a zasmial sa.
„jaaaa a pokukovať pcha nikdy"
Išli sme teda sa najesť. Išli sme do menšej reštaurácie/cukrárne/pekárne..stále neviem čo to je ale predava sa tam milión dobrých vecii za dorbú cenu a aj kávu proste to je úžas.
Ja som si kúpila croissant s náplňou masla a druhý s náplňou čokolady,potom som si kupila ešte jednu muffin s jahodovou príchuťou k tomu espresso stredne veľký. Kávu mi dali do pohárika a veci mi zabalili na "dosku" ktorú si môžem zobrať a nemusím vraciať.
Jurčo si kúpil 2x muffin obojo s čokoladou a neviem akým spôsobom ale mali tam palacinky. Jurko si to tiež zobral jeho prichuť bola malinový džem mňam. Káva bola tiež espresso. Odišli sme do parku si sadnuť a tam zjesť.
Keď sme sa najedli odišli sme domov.
„kedy máte zápas?" Spýtala som sa ho keď som odomykala dom.
„o 18"
„okeej. Len tak ma napadlo či by si nechcel tu byť viac než len deň..predsa tu budem sama v tomto veľkom dome a keďže si tu už ty tak či by si tu nebol."
„jasan rád"
„jea😎"
„je na tebe či ideš somnou si zabežať"
Spýtals sa mu Juuraj ja som nemohla odmietnuť ja a bežanie no proste top milujem bežanie a aj chodenie do fitka.momentálne nejak tam nechodím alee hádam sa tam vrátim.
„že sa pýtaš rada pôjdem" dali sme sa do športového. Ako vidím Juraj vedel že pôjde dnes bežať takže aj veci na bežaniensi zobral.
Išli sme bežať prebehli sme 5km a 5km naspäť akože nečakalo sa to na mňa že to uvládzem😩.
Bolo to naaročné hlavne pri Jurovi keď sme prišli osprchovali sme sa a išli najesť. Nechcelo sa mi nič extra robiť lebo som umierala úmavou tak som spravila moje milované špagetky.
Napapali sme sa upratali Juraj musel ídť ešte za týmom a išli mať akokeby "rozcvičku" pred zápasom.
Ja som si dala budík na 17:00 a išla dať šlofika.
Prespala som celé poobedie. Zobudila som sa skôr než môj budik ma mal budiť. Napísala som teda Šimonovi Soni. Lebo som sa na nich trošku vysrala a nepísala si s nimi keď sa oni pokúšali tak som nemala čas a bolo mi to ľúto..písali sme si a dohodli sme sa že všetci traja a aj zo Samom pôjdeme na Jurajov zápas. Ja som sa išla už chystať. Dala som si dole môj užasný make-up nahodila krajší nech tam nevystraším ostatných ľudí.
Spravila som si vlasy:

Oblečenie:

Bolo 17:30 a bol čas ísť na štadión.

Čaute štávy dlho som nedala časť s 500+slovmi proste ani neviem jak som to spravila som sa rozpísala😫🙏. Hádam že sa páči dnes bude ešte jedna časť❤️prepačte za chyby