56.

271 9 1
                                    

„No tak to ja za to už nemôžem" zasmiala som sa a postavila sa z postele. Zobrala som si rifle s dierami a čiernu mikinu.

Vošla som do kúpeľne prezliekla som sa a spravila rannu hygienu. Hneď po mne išiel aj Juro.

Zišla som dole a na moje prekvapenie tam nik nebol. Vošla som do kuchyne a začala robiť lievance. Ktoré náhodou vypadali moc chutne.

Každému som dala po štyri lievance, na ne som neniesla med a ovocie. Položila som ich na stôl a čakala na Juraja.

„Hmm..Tu to ale vonia" ozvalo sa spoza mňa hlas ktorý som dobre poznala. Nenamáhala som sa obzerať a začala jesť.

„dobrú chuť" zašepkala som s plnými ústami.

Ďalšie hodiny sa nič moc nedialo. Juraj išiel domov poliať kvety a zobrať si čisté oblečenie a iné veci.. no ja som si písala so Šimonom. Po takej dlhej dobe som pocítila taký dobrý pocit.

Š: pôjdeme do kina..okolo 19:00 na horor. Nič lepšie nedávali;)

T: HOROR??!! Veď a čo ja som dostanem infarkt len keď sa v tom filme pohne konár..

Š: no veď ale tam budeš mať mňa najväčšieho ochrancu ktorý ťa ochráni takže sa nemusíš bať 8).

T: no a faakt som zabudla, že ty sa ničoho nebojíš no ale neviem neviem či my ochrániš pred infarktom xd.

Š: hah keby len pred infarktom. Ja viem ochrániť  aj pred nemožnými vecmi ;*.

T: áno áno ty si ten hrdiná že:)..

Pozrela som sa na stenu a usmievala sa ako debil. Strašne mi chýbal Šimon a aj naše písanie skoro každý deň..

Sú už tri hodiny a Juraj nikde..asi sa niekde zdržal:D
Vytiahla som si fotoalbum a začala pozerať fotky. Bože to také dobre spomienky škoda že sa to nedá vratiť.

Prešli už tri hodiny a idem sa pomaly chytstať. No čo ma najviac sere Juraj nikde proste keby sa aspoň ozval že je niekde kde teraz je ale on nič. Supér.

„tak čo si oblečiem.." rozprávala som si sama pre seba. Robím to stále jak keby som bola postihnutá ale nemám rada ticho.

Nakoniec som si vytiahla zvonové rifle a na vrch som si dala červený crop.
Vlasy som si spravila kučeravé a make-up bol taký ako vždy. Iba linky boli jemne červené.

Zobrala som si kabelku, hodila do nej mobil kartu a podobné dôležité veci.

Zišla som dole a obula červené nike topánky. Nahodila na seba čiernu koženku a môžeme ísť.

Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a môžem povedať, že konečne vypadám dobre.

Bolo 18:30sú tri možnosti kto to môže byť. Rodičia. Juraj. Šimon.

Otvorila som dvere a bol tam Juraj. Celý bol opitý. Fakt toto mi teraz chýbalo.

„oj t/m jaká si klasná.. to koli mne lobis, si nemusa sa takto vypaladiť heh.." pocupital ku mne..skoro sa zvalil na zem.. a objal ma..

„mal by si ísť spať Juri.." povedala som s strachom že zmeškám rande?? Ak to dá tak nazvať so Šimonom.

„oooooooooo ty si ma nazvala Jurii! To mi chýbalo." Urobil psie oči a zas ma objal. Ježíš nemohol sa inokedy.

„Juraj ideš spať ponáhľam sa.." zanechala som kľudnú hlavu ale ak by som mohla tak by som naň nazjapala

A čo ti v tom bráni

Bozme fakt teraz sa ozvať.

„aaaale." Mávol rukou pred mojou tvárou.
„prečo by som maal ísť spať?" Pocupitsl trochu doľava a potom doprava no stále sa ma držal.

„keď mám pred sebou takú peknú žeňu?" Zasmial sa no oprel sa o stenu a konečne ma pustil.

„prosím ťa fakt..máš toho veľa v sebe.."
„áno mám toho veľa v sebe keby môžem tak už by som spravil milion vecí ktoré momentálne chcem spraviť a ktoré potrebujem spraviť ale jediné čo mi v tom bráni sú moje city.."

Povedal a odišiel hore do izby.. a toto bolo zasa čo?!
Po druhý krát sa ozval zvonček a hneď som otvorila. No všetci vieme že tam stále Šimon.

„čo sa stalo?" Spýtal sa s obavami lebo bolo asi vidieť že som mimo.

„opitý Juraj.." pozrela som sa hore na schody a potom som sa pozrela na Šimona ktorý sa tiež díval hore na schody..

„čo všetko povedal?" Spýtal sa ma takým tónom akokeby sa niečoho bál.

„no najprv mi tu hovoril že som pekná že nejde spať keď je pri ňom také "pekné dievča" a potom som mu povedala že mal v sebe toho veľa nech ide soať a začal mi tam hovoriť niečo takéto:áno mám toho veľa v sebe keby môžem tak už by som spravil milion vecí ktoré momentálne chcem spraviť a ktoré potrebujem spraviť ale jediné čo mi v tom bráni sú moje city.."

Dokončila som peknú vetu a pozrela na neho.

„asi by si mala byť dneskať s ním ty.. zajtra môžeme ísť spolu von a niečo vymyslíme" usmial sa na mňa a chcel ísť preč no som mu to nedovolila.

„a čo mám akože spraviť s ním?"
„choď za ním a povec mu nech sa tu vyrozpráva..ver mi pomôže to tebe aj jemu..no nič nejdem zdržovať dorbú noc prajem" posledné čo som zareagovala bola pusa na čelo a zatvorenie dverí.

Ako myslí že aj mne to pomôže??

Táto veta mi vrtala celý čas kým som neprišla pred moje dvere.
Zaklopala som a potichu vošla dnu.

Pozrela som sa na posteľ a nikto tu nebol. Tak asi išiel do kúpeľne..

Sadla som si na stoličku a čakal kým príde.
Po pól hodine bolo počuť odomknutie zámky a vyšiel von z kúpeľne Juraj iba v uteráku..

Pre boha..nie nedívaj sa na neho lebo začneš slinať.

„to som až tak pekný, keď sa na mňa dívať ako na korisť?" Spýtal sa pobavene a išiel k taške s oblečením.

Dala som zrak preč od neho a zahanbene sa dilvala na moje prsty. Bože to som fakt sa tak na neho dívala..

________________________________________________________
Prepáčte že nebola rýchlejšie časť ale bola som úpľne zle na tom kvôli zápasu čo sme išli proti Kanade.
Strašne mi toho bolo ľúto a aj je no tiktok videá mi v tom nepomáhajú😂
Ale musím povedať dobre to ťahali a išlo im to dobre. Síce tam bolo pár chybyčiek no majú za mňa veľký potlesk.

Prepáčte za chyby!<3

Necháš ma už konečne žiť?🥱Onde histórias criam vida. Descubra agora