Trénovala som tam asi ešte pol hodinu. Prišla som do šatne osprchovala som sa usišila prezliekla do normálneho oblečenia upratala veci po sebe a odišla domov. Keď som višla von tak pršalo:D. Pozrela som sa na čas a bolo 19:18 neviem prečo som tak dlho tam bola ale nevadí aspoň som sa nenudila. Išla som uličkou ktorú mám rada a vypadá v noci takto:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Nikde nik nebol tak som si užívala ako kvapky dážďu padajú na suchú zem a pomaly sa z ních robí kalúš. Po chvíľke som si dala sluchadla a zapla pesničku Say it right. (Doporočujem má to dobrý vibe😩💝💝) Potichu som si pohmkávala a išla. Zrazu sa ma niekto chytil za rameno. Mňa odstrelilo niekde do prdele. „AAAA" zakričala som moja potucha je taká že ma bolo počuť aj do ameriky. Dala som si dole sluchadla a pozrela na osobu. Bol tam Juraj ktorý sa rehotal ale mal aj vysmiatý ksicht. „To bolo rozkošné ako si zvrieskla." „Ha ha ha nevedel si na mňa zavolať alebo čo?" „no ja som na teba volal len ty si sa neozývala" „aale nehovoril si na mňa pcha" „okej okej keď myslíš. Kam ideš takto neskoro hádam si iba teraz neišla domov zo štadióna" „emh..nieee" „niee určite niee. Nechceš mikinu lebo prší ty si tu v kratkom a vidno že sa trasieš..." „netre-" nestihla som to dopovedať a jeho mikina bola na mne. Vôňa z mikiny prišla ku mne a môj nos sa tam roztápal tou nádhernou vôňou aaa. „ď-ďakujem" „nemáš zač. Nebude vadiť ak ťa odprevadim?" „horšiu otázku si snaď ani nemohol dať" zasmiala som sa. „Jasnačka že môžeš a nebudeš to mať naspäť ďaleko?" „nie:)" „čo tu vlastne robíš?" Zvedavo som sa spýtala „noo mal som chuť sa prejsť takže som išiel cez námestie okolo štadiónu a stretol som ťa" „jaaj" Cesta nám trvala 15minút +10minút čo sme mali záchvaty. „Kedy letíš do Fínska?" Sklesol mi tón. „no až za dva týždne potom tam budem 2mesiace a zas sa vrátim takžee jes. Ale budú mi tu všetci chýbať:/" „už iba dva týždne?:(" zas mi viac sklesol tón. Keď sme sa o tom bavili došlo mi ako pre mňa moc znamená Juraj a nechcem ho stratiť...ale čo Šimon?...už som sa zas dostala do tejto fázy. Zamyšľala som sa a s klesnutým úsmevom som sa pozerala dole na zem. Z myšlienok ma vytrhol Juro keď pred mojou tvárou mával rukou. „Všetko vpohode?" „jo.." nesnažila som sa to niak skriť lebo som nemala od smutku ani silu na to. „No mne to tak nepríde.." Hneď som ho pevne objala. Keďže on má 190+cm a ja mám 169 tak ja som ho objala okolo pásu a on okolo krku.. „to rýchlo uplnine nebooj" „hádam strašne pre mňa poslednú dobu znamenáš.." „aj ty pre mňa" Vo vlasoch som ucítila jemný bozk od Juraja. V tedy mi vyskočilo snaď 60x srdce. „Okej bež domov nech nemáš zle" silno ma objal. „dávaj si pozor." Hneď sme sa rozlúčili a každý išiel svojím smerom. "Som doma.." smutným hlasom som ozanmila rodičom fľašu vody som dala do kuchyne a odišla do izby. Tam som si hodila tašku do kútu. Pozrela do zrkadla. „ja som blbaaaa zabudla som mu vrátiť mikinu..kaamo" Napísala som mu na ig že kedy mu môžem vrátiť mikinu. Odpísal že kedy chcem. Ak hcem nech si ju vraj nechám. No ja som sa rozhodla mu ju vratiť veď predsa každé stretnutie sa ráta. Nemala som náladu sa spechovať vedela som že je ti "nehygienické" ale nevadí jeden deň. Prezliekla som sa do suchého robno do pyžama vlasy som si dala do ľahkého drdolu. Usušila mikinu. Ľahla som si do postele aj s mikinou a pevne objala.
Srry za chyby dnes bude ešte jedna dlhá a prepáčte že včera nebola ale od 14 som zaspala a zobudila som sa dnes o 3ráno:D
