Písal mi otec nachádzalo sa tam ,,O 14:05 poď na 2. poschodie na oneskorený obed, uvidíš tam veľké biele dvere a do nich pôjdeš tam je naša jedáleň.'' Odpísala som mu ľahkou odpoveďou ,,Dobre." obliekla som si na seba tepláky s crop topom, ktorý mal dlhý rukáv, ľahla na posteľ a prechádzala sociálne siete. Keď už bolo 13:55 rozhodla som sa, že už vyrazím aby som to tam našla takže do ruky som len zobrala mobil kartu od hotelovej izby a vykročila. Keď som prišla k výťahu stačila som na poschodie 2. no v tom niekto privolal výťah na poschodie 4. nebola som nadšená nechodím často vo výťahu a už vôbec nie s niekym neriešila som to a zastal výťah na 4. poschodí do výťahu vkročil nejaký muž a veľmi som si ho nevšímala a spýtala sa ho na aké poschodie ide keďže sme vo Fínsku tak som mu to povedala po anglicky lebo ako som vravela po fínsky neviem nič no z neho vyšlo ,, Second." začudovala som keďže tam idem ja keď sme prišli vyšla som z výťahu a aj on obaja sme vykročili rovnakou cestou išli sme rovno a zrazu sme zbadali 2 uličky ja som sa vybrala na pravú on na ľavú bola som rada, že som sa ho striasla no išla som tou uličkou, ktorú som zvolila ja, ale nikde nič no išla som naspäť odkiaľ som prišla a medzi tým som písala otcovi, že to tu neviem nájsť no správu som ešte nedopísala a naraziala do niekoho a hneď zo mňa vyšlo ,,Prepáč, tada um sorry." Od tej osoby sa ozvalo ,,To je v pohode a kľudne rozprávaj po slovensky ja som slovák." ja som sa zadivene pozrela jemu do očí kde sa on už do mojich pozeral a povedala ,,Ty budeš ten nový slovák v otcovom tíme však ?" on sa pozrel na mňa ako keby som niekoho zavraždila a povedal zadiveným hlasom ,,Nevedel som, že ma dcéru a áno som to ja." ja som medzi tým otcovi už poslala tú správu kde je napísané nech príde pre mňa, že sa nachádzam v nejakej uličke na 2. poschodí ,,Čo tu hľadáš?" opýtal sa ma ,,Chcem sa najesť." odpovedala som mu s úškrnom medzi tým nás prerušil môj otec ,,Aaa tak tu si ako pozerám už si sa stihla spoznať zo Slafkovským." povedal smiechom ,,Neviem či sa volá Slafkovský nepýtala som sa ho na meno." odpovedala som mu tak, že to nemám ani v pláne sa ho na to opýtať a oco nás oboch zaviedol na obed keďže aj on tam mal namierené ak sme dojedli môj oco ostal ešte z jedným ujom niečo vybavovať netuším kto to je do hokeja nie som žiaden zaľúbenec popravde hokeju ani nechápem a tak som šla ku výťahu kde som ho zas stretla a povedala ,,Ty ma špehuješ, že si všade kde som ja?!" on sa usmial a povedal ,,Nie neboj nešpehujem a ako sa to, že voláš ?" pozrela som sa na neho zabijackým pohľadom a odpovedala ,,Cynthia a ty?" on sa začal smiať jak zmyslu zbavený a povedal ,,Divím sa, že si slovenka a nepoznáš ma a hlavne keďže máš otca trénera." ja som prevrátila oči a povedala ,,Môj zlatý ak si myslíš, že ja sledujem hokej a, že sa o neho nejak zaujímam si na veľkom omyle hokej nemám rada a ani mu nechápem." on sa uškrnul a povedal ,,Dobre prepáč som Juraj Slafkovský." ja som ho len drgla do pleca a vošla do výťahu a on do neho vkročil tiež a ja som šla ťuknúť na 5. poschodie on si to všimol a pokračoval otázkou ,,Aké číslo izby máš?" ja som mu len odpovedala ,,Do kedy si ma budeš všímať a klásť mi takéto otázky, ktoré sú ti na nič?!" on sa len smutne pozrel do mojich očí a povedal ,,Dobre prepáč, ale daj mi aspoň tvoj instagram nič viac od teba nebudem chcieť, sľubujem. " jeho sľub som mu však neverila ale bolo mi ho ľúto tak z mojich úst vyšlo meno môjho instagramu, jemu sa len vyčaril úsmev na tvári a prišli sme konečne na 4. poschodie on povedal ,,Prídeš mi ako fajn baba snáď sa spoznáme viac." ja som sa len usmiala a on vykročil z výťahu preč a ja som šla na 5. poschodie do svojej izby.
