𝐅𝐚𝐯𝐨𝐫𝐢𝐭𝐞 𝐂𝐫𝐢𝐦𝐞 / Mᴀʀᴋʜʏᴜᴄᴋ ғғ

Don't Think About Him

,, Kam to vlastne ideme? " spýtal som sa Marka. Už sme išli skoro pol hodinu v kusu a ja som nemal poňatie kam ideme.

,, Povedal si, že ťa mám jednoducho niekam zobrať." povedal.

,, Áno, ale nechceš mi povedať kam ideme?" spýtal som sa.

,, Počkaj chvíľku, už sme skoro tam." povedal a otočil sa naspäť k oknu. Taxikár čo nás viezol na to miesto, ktoré ja vlastne ani neviem kde je sa s nami moc nerozprával, čo mi vôbec nevadilo, keďže nie som veľkým fanúšikom týchto "small talks" pretože sa vždy pýtajú otázky typu " a to idete domov alebo niekomu na návštevu?" alebo sa sťažujú na dopravu.

,, Už sme tu, zober si batoh. " povedal Mark a ja som si ho zobral a pomaly vystúpil keď sa auto zastavilo. Mark dal peniaze taxikárovy a obidvaja sme sa mu poďakovali za odvoz.

,, Tak už mi povieš kde sme? " spýtal som Marka. Stáli sme pred veľkým domom pri ktorom bolo na tabuľke napísané" mestský úrad". Keď sa poobzeral okolo seba tak som si uvedomil že sa nachádzame na nijakej dedine ale nevedel som akej.

,, Rozhodol som sa že ťa sem zoberiem lebo som tu trávil veľa času keď som bol dieťa. Môj dedo tu vyrastal takže ma sem vždy brával keď som bol mladší a mám to tu naozaj rád pretože to tu je také... pokojné. " povedal Mark a mal pravdu. Nebol tu počuť hluk áut ani ľudí. Jediné čo som počul boli hrdličky ktoré sedeli na streche jedného z domov.

,, Keď chceš tak sa tu môžeme prejsť a ja ti ukážem nijaké miesta na ktoré si spomeniem a potom si môžeme ísť niekde sadnúť a kúpiť si jedlo. " povedal Mark. Nevedel som presne čo od toho mám čakať keďže som jednoducho niekto, kto vyrastal celý život v meste a na dedine som nikdy nebol. Aj keď mi plán prechádzania sa po dedine pripadal nudný tak som tomu chcel dať šancu.

,, Tak dobre." povedal som a videl som že Markovi sa vďaka týmto dvom slovám rozžiarila tvár. Úprimne som ho asi nikdy nevidel tak natešeného. Toto miesto má pre neho pravdepodobne veľký význam.

Naša prvá zastávka bola vlaková stanica na okraji dediny. Mark povedal že sem rád chodil sa pozerať na vlaky. Pripomenulo mi to môjho spolužiaka ktorý vždy keď mal možnosť kresliť tak kreslil vlaky pretože jeho otec bol rušňovodič, no dlho som ho nevidel, keďže sa pred rokom odsťahovali. Potom ma zobral k domu jeho starých rodičov, no dnu sme sa nedostali, keďže Mark nemá kľúče k domu. Prechádzali sme sa po dedine a Mark mi hovoril o tom čo tu zažil. Nikdy by ma nenapadlo že by sa tu dalo robiť toľko vecí. Ani ja, ani Mark sme si neuvedomili že už pomaly bude za padať slnko a mi sme ešte stále tu. Zatiaľ čo Mark volal taxík, ja som musel zavolať mame ktorá sa o mňa asi dosť bála, lebo jej hlas znel ustráchane. Mark mi povedal že taxík tu bude až za pól hodinu a tak sme išli ešte kúsok a dostali sme sa k jazeru kde o tejto hodine nikto nebol.

,, Je to naozaj pokojné. " povedal som Markovi keď sme si sadli na polo rozpadnutú lavičku.

,, Ja viem, je to tu skoro také isté ako keď som bol malý." povedal Mark. Keď mám byť úprimný, tak mladší Mark bol o dosť zlatší a milší než súčasný Mark.

,, Inak, prepáč že sa pýtam ale... čo sa stalo medzi tebou a Renjunom?" spýtal sa Mark. Skoro celý deň som mal od tohto pokoj a teraz na to musím znova myslieť.

,, Keď som sa išiel prejsť tak som ho videl s nijakým iným chalanom. Najprv sa iba obýmali a potom sa začali bozkávať. Nechcel som sa na to pozerať a tak som išiel inam. Keď mám byť úprimný tak som aj tak trochu čakal ale nevedel som že by sa to naozaj mohlo stať. Posledné týždne sme si už neboli tak blízky a táto celá situácia to iba zhoršila. " naozaj som na to už nechcel myslieť. Ja a Renjun sme jednoducho už uzatvorená kapitola.

,, Aj keď ste si už neboli blízky tak mu to nedáva právo aby ti toto spravil." Mark mal pravdu. Neviem prečo mi to jednoducho nepovedal ale nechcem sa ho už na to ďalej pýtať.

,, Ja viem, ale už sa tým nechcem trápiť, iba by mi to uškodilo." povedal som mu a zapozeral sa na zapadajúce slnko pred nami.

,, Hmm... aké romantické. " povedal Mark a zasmial sa. Naozaj tu bola cítiť romantika vo vzduchu ale nie medzi nami. Možné sme si už na seba zvykli ale ešte si nie sme taký blízky.

,, Mal si už nijakú priateľku?" spýtal som sa Marka. Aj keď sa poznáme skoro od narodenia, tak som nikdy nepočul že by s niekým bol.

,, Nie, pár krát som bol na rande či už s dievčaťom alebo chlapcom ale to bolo pred niekoľkými rokmi." povedal Mark a ja som zostal mierne prekvapený. Nevedel som že Mark je bisexuál.

,, Ja som si myslel že si hetero. " povedal som. Mark sa vždy motal okolo dievčat a tak ma to nikdy nenapadlo.

,, Nikomu okrem brata som nepovedal že som bisexuál. Aj keď je môj brat je tiež gej a povedal to rodičom, tak ja sa jednoducho necítim, že by som im to mal povedať. Keď príde tá správna chvíľa, tak im to poviem. " súhlasil som s Markom. Aj mne to zabralo pár rokov kým som sa zveril mame. Vedel som že ma nevyhodí z domu ani na mňa nebude kričať, ale nevedel som aký bude mať na to názor.

______________________________
𝑉𝑎𝑠̌𝑎 𝐶𝑜𝑜𝑘𝑖𝑒𝑠❤️🍪

☾︎4.2.2023☽︎