𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

4.

Po meste kráčal nejaký sprievod, Rebekah tvrdila že tento sprievod je tu každý rok. Tak som len pokrčila plecami, a pozerala sa ďalej von z okna.

Keď sme prudko zabrzdili (pod slovom prudko myslím to, že som skoro preletela cez predné sklo), venovala som Rebeke vyčítavý pohľad.
,,Prepáč, ale zamyslela som sa a skoro sme prešvihli nákupné centrum. Sme tu! Vystupovať! Ide sa nakupovať! - wow, to sa aj rýmovalo." zasmiala sa a vystúpila z auta.
Keď som vystúpila, zazrela som celkom slušne vyzerajúce obchodné priestory.

S Rebekah sme nakupovali celé poobedie, a vrátili sme sa až nejak ku večeru. Len čo som vytiahla päty z auta, mohla som to čakať.
,,Vivienne ja neviem o tom, že som ti dovolil požičať si moje auto! O Rebekah som PRESVEDČENÝ že by to spravila, ale ty Vivienne. Nemáš ani špetku slušného vychovania?"
,,To hovorí ten pravý. Niklaus Mikaelson, - vždy arogantný, sobecký, a ten ktorý sa nikdy nepozerá na následky toho čo spravil. Naozaj ma niekto ako ty chce poučovať?" usmiala som sa, a s Rebekah sme si vymenili pobavené pohľady.
Nakráčali sme si to hneď dovnútra.

,,No to ma podržte. Takže Klaus neklamal." kto je ten muž?
,,A ty si?" spýtala som sa.
,,Marcel. Nikdy by som nepovedal, že si veľký Klaus Mikaelson začne s... obyčajným vlkodlakom? Navyše minie aj tú trošku krve Eleny Gilbertovej, aby ťa premenil na HYBRIDA. To sa mi naňho nepodobá. Čím si ho tak očarila? Jemu na nikom nezáleží. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Chudák malá Hope."
,,Tak poprvé, odkiaľ máš tieto všetky informácie. A po druhé, nepodceňuj moje kvality. Si Marcel Gerard, však? Legendy o tebe hovoria, citujem: Veľký líder New Orleanských upírov. Mal si ževraj všetkých pod palcom. Vlkodlakov si zahnal do kúta, dokonca si si poradil aj s čarodejnicami. Len potom prišiel Klaus." pri jeho mene sa zatváril kyslo.
,,To on je ten, ktorý ako jediný dokáže zraziť ten tvoj hrebienok. Veľký Marcel Gerard. Kráľ New Orleans. Čo si teraz?"
hnev v ňom doslova bublal, a to ma rozveseľovalo. Rýchlosťou blesku bol pri mne, a držal ma nad zemou.
,,Buď ticho! Buď už ticho! Si nikto! Nebudeš mi hovoriť čo mám, alebo nemám robiť. Klausa sa nebojím. Je to chudák!"
,,Naozaj? Prečo klameš, Marcel? Obaja vieme pravdu. Máš z neho strach!"
Doslova zavrčal. Marcel bol ževraj upír s nejakými tými upgradmi. Čo by sa stalo, keby ho náhodou vyprovokujem aby mi niečo spravil? Čo by spravil Klaus? Bol by schopný, zabiť priateľa?

Ruku mi zaryl do hrude, a moje srdce v nej držal. Páčilo sa mi to.
,,Marcel!" ohriakol ho Klaus, a Marcel hneď svoju ruku vytiahol.
Začala som zrýchlene dýchať, - nejaké to divadielko musí predsa byť.
,,Si v poriadku?" dobehol ku mne Klaus, a držal ma za rameno.
,,Neviem čo to doňho vošlo Klaus. Proste na mňa zaútočil!" Marcel sa ironicky zasmial.
,,Teraz sa budeš spovedať mne." vyhrážal sa mu Klaus, a postavil sa mu oproti.
,,Naozaj Klaus? Vieš že ma neporazíš."
,,Uvidíme." usmial sa, a už boli v sebe.

Bola to bitka do mäsa a krve. Keď sa zabijú navzájom, aspoň budem mať pokoj.
,,Dosť!" Rebekah si stúpla medzi Marcela a Klausa.
,,Nedovolím vám sa navzájom pozabíjať!" zakričala.