𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

15.

Docela som sa aj zabávala. Spoznala som aj Kolovu družku a to Davinu. Bolo to dievča zo zberu. Vyzerala milo.
Kol mi kúpil aj víno, ktoré som naozaj potrebovala. Bol tam dokonca aj koncert, na ktorom sme mávali svietiacimi mobilmi ako jediní. Nebála som sa strapnenia. Keď hudba prestala hrať, a spevák sa nám uklonil všetci začali tlieskať.
Na pódium vošiel mladý muž, ktorého som najprv nespoznala.
Keď sa ale postavil do svetla, spoznala som ho okamžite. Doriti Klaus, čo robíš?
Poťukal asi dvakrát po mikrofóne a až potom začal rozprávať. Najprv si ale odkašľal.
,,Takže, každého prítomného tu zdravím. Som veľmi rád že ste prišli, ale z technických dôvodov musíme koncert prerušiť. Mrzí nás to." všetci si povzdychli a začali sa rozchádzať. Klaus zoskočil z pódia a namieril si to rovno ku mne.
Ja som sa otočila a začala potichu nadávať. Zobrala som sa a kráčala som preč. Hayley ma ale zastavila.
,,Vivienne počkaj. On to s tebou asi myslí naozaj vážne." kývla hlavou.
,,Myslíš?" nervózne som sa poškrabala vo vlasoch.
,,Vidím to na ňom. Už ho nejaký čas poznám. No tak, daj mu šancu."
,,Hayley niečo sa stalo a... ja mu neverím."
,,Čo sa stalo?"
,,Potom ti to poviem." Klaus už stál totiž hneď za mnou a ja som sa musela nútene otočiť.
,,Vivienne. Prosím rozprávaj sa so mnou. Vysvetlím ti to."
,,Klaus ja..."
,,Vypočuj ma!" prerušil ma, a ja som sa pozrela na Hayley a tá prikývla.
Zavrtela som hlavou, a odkráčala mimo dav ľudí.
Klaus kráčal hneď za mnou.

Zašla som do ulice, kde nás nikto nemohol počuť. Otočila som sa naňho a vyčkávala som.
,,No takže?" zneistel, najprv sa pozrel do ľava a potom do ľava. Potom ma rýchlo pobozkal.
,,Prepáč mi Vivienne. Ja viem, nezaslúžim si ťa. Odpúsť... nezačal som si s tebou kvôli tomu že vyzeráte rovnako... teda nie teraz. Ste odlišné. Zo začiatku áno, to priznávam. Ale teraz ťa chcem kvôli tebe." koktal ako chlapec pred prvou pusou. Bol rozkošný.
Medzitým ako to hovoril som sa rozosmiala. Tak sa usmial aj on. Obaja sme sa začali smiať.
Bolo mi s ním dobre. Teda teraz. Vlastne stále... už ani neviem.
,,Odpúšťaš mi?" urobil na mňa psie oči.
Vzdychla som si a on čakal, čo poviem.
,,Áno odpúšťam." on sa zasmial a pobozkal ma. Teraz už o niečo dlhšie než predtým. Bože... zamilujem sa doňho?

Keď sa odomňa vzdialil, vtedy som zistila čo je to asi láska. Takto som sa predtým ešte necítila. Ani s Damonom. Bolo to úžasné. Bol taký krásny.
Rozosmial sa a pozrel sa do zeme. Ja som sa stále iba nevinne usmievala. Stačil mi jeho pohľad, a bola som na mäkko.
,,Kým som tu ja, nikto ti nemôže ublížiť." povedal, a to ma dostalo.
,,Miluješ ma?" spýtala som sa s úsmevom a on sa znova rozosmial.
,,Priznávam sa, že áno." usmial sa. Tento moment sa mi zaryje do pamäte.

Kráčala som vedľa neho po meste a nedokázala som z neho spustiť oči. Keď sa smial, mala som pocit že viac už nepotrebujem.
Keď sme šli vedľa seba, chytil ma za ruku. Takže... chodíme spolu? Zrejme áno... Dúfala som v to.