𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

17.

Všimla som si, že na detailoch si dal dosť záležať. On sa na mňa pozrel a usmial sa. Do izby vošiel Elijah a ja som sa v momente zakryla asi aj na chodidlách. Nezaklopal.
,,Niklaus niečo sa stalo. Musíme ísť." Klaus okamžite položil štetec a vyštartoval s miestnosti. Ja som na seba ihneď hodila župan a bežala za nimi.

,,Elijah čo sa deje?"
,,Hope. Má ju Dahlia."
,,Ako to je možné? Myslel som, že Dahlia už je dávno niekde pod zemou."
,,Vysvetlím ti to po ceste. Poď nemáme čas." náhlil ho a ja som ich už nestíhala dobehnúť. Vzdychla som si a šla som sa hore obliecť.

Klausovi som niekoľkokrát za deň volala, ale nezdvíhal mi to. Večer som mu volala už poslednýkrát, ale ani ťuk.
Ľahla som si a rozmýšľala som. Najprv som nemohla zaspať, no potom sa mi to konečne podarilo.

Ráno som sa vzbudila skoro. Zistila som to podľa toho, že vonku iba teraz spoza obzoru vychádzalo slnko.
Vyšla som z postele a dúfala som, že Klaus už tu niekde bude, ale nikde v dome som ho nenašla. Ani Elijah s Hayley tu neboli. Bola som tu sama. Mala som o nich strašný strach.
Pozrela som sa na telefón a bola tam iba jedna jediná správa.
Klaus:
Ahoj Meredith. Áno som v poriadku. S Elijahom sme v Mystic Falls. Je to na dlho. Neboj sa o mňa prosím. Milujem ťa.
S láskou Klaus.
Spadol mi kameň zo srdca. Až mi odľahlo. Ale čo dopekla robia v Mystic Falls? Stále mi to vŕtalo hlavou.

Na druhý deň som stále čakala na Klausovu odpoveď. Od včera sa už neozval. Napísala som mu:
Odpadol mi kameň zo srdca, že ste v poriadku. Bála som sa, že sa vám niečo stalo. Môžme si prosím zavolať?
Stále som dumala nad informáciou, čo robia v Mystic Falls. Z ich rozhovoru som si zapamätala iba meno Dahlia. Nič viac, nič menej.

Po dvoch dňoch už ma to začalo naozaj štvať. Keby aspoň odpísal alebo mi zdvíhal, ale nič. Netrápi ho, že mám oňho strach?

Ešte v ten deň som nasadla na lietadlo na priamy spoj do Virginie na letisko Washington Dulles International Airport.
Odtiaľ už nebol problém sa dostať autobusom až do Mystic Falls.

Keď som sa po dlhej dobe dotrepala autobusom až do Mystic Falls, dúfala som že Klaus nieje v New Orleans. Asi by som ho zabila. A to seriózne.
V Mystic Falls už som nebola dlhú dobu, a s malou dušičkou som dúfala, že tu nestretnem práve Damona. Naňho naozaj teraz nemám náladu.

Hľadala som Klausa kde sa dalo. V jeho starom dome, v bare a aj som sa pýtala ľudí, ale nikto nevedel. Ako keby tu ani nebol. Nestretla som ani nikoho známeho, čož bolo dosť čudné. Čakala som nejaké tie známe tváre, ale nič.

V mojom starom dome sa to nezmenilo ani o trochu. Prach bol všade, kde sa prach nachádzať môže. Viete že som nič iné ani nečakala? Možno som čakala, že Klausa nájdem práve tu, ale nestalo sa.

Keď som sa mu snažila dovolať, ako vždy to nezdvíhal. Bolo mi to už naozaj čudné. Tvrdí že je v poriadku a pritom sa neozýva späť.