𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

13.

Keď sa vrátil domov, zdvihla som sa z gauča a kráčala smerom k nemu. Čakal všeličo, ale rozhodne nie toto.
Priložila som svoje ruky na jeho líca a silno som ho pobozkala. Spolupracoval.
Lenže on si z toho vyvodil niečo viac, lenže do toho som sa púšťať práve nechcela. Jemne som ho odstrčila a zavrtela hlavou.
,,Mám pocit že na toto nieje vhodná doba." otočila som sa a on rozhodil rukami.
,,Nieje na to vhodná doba? A kedy bude? Vivienne čo nechápeš že už nikoho nemám?" zastala som, a zodvihla hlavu. Neotočila som sa naňho.
,,Nechcem s tebou iba mať sex a potom ako keby sme sa nepoznali. Chcem ťa spoznávať, rozprávať sa s tebou."
,,Na to ja nemám trpezlivosť."
,,Pretože si to neskúsil!" otočila som sa naňho.
,,Nevieš aké to je. Konečne som sa svojim spôsobom odpútala od Damona pretože ti verím. Verila som jemu, ale to už skončilo. Chcem si teraz vybrať správne." končekmi prstov som ho pohladila po paži.
,,Lenže ja sa na to necítim." cúvol a obišiel ma. Vzdychla som si a zdvihla pohľad do stropu.

Čo som čakala? Klaus Mikaelson nieje stavaný na city... možno je, ale ešte som to neobjavila. Objavím to niekedy?
Vtedy nám to nevyšlo pretože som mala Damona. Bolo to z mojej strany. Ale teraz keď konečne môžme byť spolu sa on nechce viazať. Fajn, chápem že teraz sa vyrovnáva s istou stratou, a áno chcem mu pomôcť. Ale nie tak že sa s ním vyspím. Chcem mu pomôcť iným spôsobom. Chcem ho podporiť, vypočuť, poradiť mu. Chcem aby mi to povedal tak ako to cíti. Nie takto...

Boli sme síce v jednom dome, ale cítila som že sa mi vyhýba. Čas som trávila s Hayley, a pomaly som začala rozmýšľať či má zmysel tu ostať. Ak Klaus nechce to čo chcem ja, aký to má potom význam?

Narazila som naňho v jeho maliarni.
Cákal farbami po plátne a vyžíval sa v tom. Boli to jemné a príjemné farby.

Presunula som sa do miestnosti a teraz nás delili asi 2 metre priestoru.
,,Tuším máš rád abstraktné umenie." otočil sa a nestačil sa diviť.
,,Mám rád umenie do ktorého dávam kúsok seba." a otočil sa späť k plátne. Postavila som sa vedľa neho snažila sa nájsť v obraze to, čo ho vystihuje.
,,Predpokladám že táto červená škvrna ťa vystihuje najviac." rozosmial sa.
,,Pretože som zabijak?" začala som uvažovať.
,,Všetky farby okolo tejto škvrny spolu spolupracujú. Dopĺňajú sa. Istým spôsobom spolu hrajú. Táto škvrna tam podľa všetkého ani nemala patriť. A to je to. Cítiš sa iný od ostatných, pretože si sa nikdy nesnažil presvedčiť ich že v skutočnosti taký niesi. Svoju dobrú stránku ukrývaš vo vnútri. Nechceš aby ju ostatný videli. Nechceš ukázať svoje slabé stránky. Svoju tajnú slabosť. Preto si dávaš ten plášť." zobrala som handričku, a zotrela červenú farbu z plátna. Pod ňou sa skrývala slabo ružová farba, ktorá teraz už do obrazu zapadala.
Pozrel sa na mňa so šokovaným výrazom. Chvíľu zo mňa nespúšťal oči, no potom položil štetec na tác a odišiel.
Nadýchla som sa a sklonila hlavu do zeme. Neviem ako nájsť tú jeho druhú DOBRÚ stránku. Už naozaj neviem...